Úvodní stránka arrow Přehled článků arrow Ze zahraničí arrow Pod zástavou internacionalismu Wednesday, August 12 2020  
Kdo jsmeWho we areKontaktujte násKalendář akcíOdkazyInternationalNávštěvní kniha
Advertisement
Pod zástavou internacionalismu Tisk E-mail
Sobota, 17 prosinec 2005

Dostala se k nám slovenská verze prvomájového projevu Ludo Martense z belgické PTB. Přestože je z roku 1998, jistě je aktuální v mnohém i dnes, pro naší zemi. Jaký je dnes svět? Co přináší federalizace? Jaké jsou úkoly komunistů?

Pred 150 rokmi tu v Brusseli napísali Marx a Engels Manifest Komunistickej strany. Už vtedy hovorili o mondializácii: ,,Potreba stále rozširovať odbytiská pre svoje výrobky štve buržoáziu po celej zemeguli... Exploatovaním svetového trhu dala buržoázia výrobe a konzumu všetkých krajín kozmopolitický charakter.?(1) Marx poznamenáva, že poslaním buržoázie je vytvoriť materiálnu základňu pre univerzálnu komunikáciu medzi národmi. Ona však túto základňu utvára prostredníctvom násilia a neuveriteľných deštrukcií. Aby sa svet stal skutočne ľudským, treba uskutočniť, ako vraví Marx, ,,veľkú sociálnu revolúciu, aby sa svetový trh a moderné výrobné sily podriadili spoločnej kontrole socialistických národov?. Teda, ,,emancipácia proletariátu môže byť len internacionálna?.(2) Marx v Manifeste vyhlasuje: ,,Komunisti všade uplatňujú záujmy spoločné všetkým proletárom, bez ohľadu na ich národnosť. Proletári všetkých krajín, spojte sa!?(3)

V tento Prvý Máj, kvôli 150. výročiu Manifestu Komunistickej strany, chceli by sme osvetliť princípy proletárskeho internacionalizmu.

A to z dvoch dôvodov. Poprvé, veľký kapitál dnes na celom svete vykonáva nemilosrdnú diktatúru a to vyžaduje medzinárodnú jednotu všetkých proletárov a pracujúcich a všetkých utláčaných národov. Podruhé, chceme položiť problém federalizmu a flámsko-valónskeho nacionalizmu v Belgicku do medzinárodného kontextu a nájsť jeho skutočný triedny zmysel.

 

1. Svet pod diktatúrou nadnárodných spoločností

Život ľudstva dnes v podstate určuje 40 000 nadnárodných spoločností (NS), ktoré majú 250 000 dcérskych spoločností. Ročný obrat najväčšej z nich, General Motors, predstavuje 170 miliárd dolárov. General Motors, zamestnávajúci 700 000 pracujúcich, vytvára väčšie bohatstvo ako hospodárstvo Nórska. Len dvadsať krajín sveta má vyšší hrubý domáci produkt.(4)

358 miliardárov imperialistického sveta vlastní kumulovaný majetok rovnajúci sa ročnému príjmu 45% obyvateľov planéty.(5)

Miestna buržoázia v Sovietskom Zväze a vo východnej Európe zničila všetky socialistické štruktúry, aby mohla založiť svoju diktatúru. V týchto krajinách klesol hrubý domáci produkt z 15 700 miliárd dolárov v roku 1990 na 8 100 miliárd v roku 1995: v podstate, reštaurovaný divoký kapitalizmus znížil o 48% bohatstvo, ktoré ľud vytvoril za socializmu.(6)

Tretí svet je gniavený pod bremenom 2 095 miliárd dolárov dlhov v roku 1996. Ako ozajstný otrok imperializmu spláca 233 miliárd dolárov v rámci tohto dlhu a na oplátku získava 55 miliárd z rozvojovej pomoci, teda 25% z toho, čo stratil splácaním tohto dlhu. Dnes vraví imperializmus Kabilovi, prezidentovi Demokratického Konga: ,,Pomôžeme vám pod podmienkou, že splatíte dlhy po vláde Mobutuho?. Pri dlhu 15 miliárd dolárov bude Kongo musieť splácať medzi 500 miliónmi až 1 miliardou dolárov, a imperialisti mu poskytnú (ak vôbec) ,,pomoc? nejakých 200-300 miliónov dolárov. Nuž, kto pomáha komu?

Sloboda nadnárodných spoločností (NS) znamená koniec nezávislosti a suverenity krajín Tretieho sveta. Južná Kórea, aby sa zachránila z nedávnej krízy, si musela požičať vyše 58 miliárd dolárov, jej celkové dlhy prevyšujú 200 miliárd. Medzinárodný menový fond jej vnútil svoju politiku: množstvo kórejských podnikov zhltnú americké a nemecké NS. Podľa jedného kórejského politika sa ,,skutočným ministrom hospodárstva stal MMF?.(8)

Od reštaurácie kapitalizmu na Východe sprivatizoval imperializmus v Treťom svete hodnotu 124 miliárd dolárov, z ktorých 40 až 50% padlo do rúk NS.(9) Od roku 1995 nanútil imperializmus všetkým štátom pravidlá novej Svetovej obchodnej organizácie. Dôsledok: v mnohých krajinách prechádzajú banky a telekomunikácie pod kontrolu NS.

Internacionálna diktatúra veľkého kapitálu je zvlášť jasne vyjadrená v jeho plánoch presadiť Multilaterálnu dohodu o investíciách. Túto dohodu tajne vypracovali imperialistické krajiny združené v OECD (10) za účasti veľkopodnikateľských organizácií z Európy a Ameriky ako aj Komory medzinárodného obchodu, ktorá združuje najväčšie NS sveta (General Motors, Coca Cola, Kodak, Elf, Toyota, Philips, Nestlé, Thomson). Dohodu, ktorú sami prerokovali a podpísali, chcú vnútiť aj ostatným krajinám. Cieľom je odstrániť všetky obmedzenia pre medzinárodné investície. Ak by sa nejaká NS cítila poškodená, môže priviesť príslušnú vládu pred medzinárodný súd. Američania chcú prinútiť iné štáty, aby prevzali ich pravidlá zakazujúce obchodovanie firiem s Kubou, Líbyou a Iránom. To znamená legalizovať - proti nezávislým krajinám - ekonomickú vojnu a teror, často krutejšie než vojna armád.

Minulý rok sa ešte juhovýchodná Ázia považovala za model kapitalistického úspechu. Ako blesk z jasného neba prišla strašná kríza, vyvolaná honbou za maximálnym ziskom, a zvrátila životy stoviek miliónov ľudí. V regióne pribudne sedem až desať miliónov nezamestnaných. Filipíny - kde vyše desať miliónov osôb prežíva len vďaka príjmom od pracujúcich v zahraničí - musia prijať milión vracajúcich sa robotníkov. V Indonézii už 7,5 milióna pracujúcich pozná hladomor. Devalváciou sa mzda indonézskeho robotníka znížila o 80%, juhokórejského o 50%.(11) Prezident Malajzie, veľkoburžoázny nacionalista, ktorý vedie ťažké spory s imperialistickými centrami, vyhlásil: ,,Po desaťročiach potu, práce a sĺz sa celé snaženie krajín juhovýchodnej Ázie za noc premenilo v nič?.(12)

Ešte raz o medzinárodnej diktatúre kapitálu: agitujúc za ,,demokraciu a ľudské práva? všade vo svete, vyzerá dnešný kapitál sám mafiánsky a kriminálne. Náš Dutroux je typický produkt kapitalizmu, toho kapitalizmu, ktorý sa zmocnil bývalých socialistických krajín, aby tam organizoval masový obchod s deťmi a ženami. Tento obchod s ľuďmi sa v Treťom svete týka už státisícov osôb. Obchod s drogami rastie o 500 miliárd dolárov ročne a toto odvetvie kapitalistickej ekonomiky je už dôležitejšie než ropný sektor.(13)

Imperialistické veľmoci sa pripravujú celosvetovo udržať túto ekonomickú diktatúru veľkého kapitálu prostredníctvom diktatúry vojenskej. NATO bolo americkým a nemeckým imperializmom transformované v agresívnu vojenskú silu pokrývajúcu prakticky celý svet. Agresia proti Iraku bola prvým cvičením a vojenská okupácia Balkánu - ktorá nasledovala - druhým. Dvadsať štátov, od Litvy cez Ukrajinu až po Egypt, bolo zavlečených do obsadenia Balkánu. NATO dnes vyhlasuje, že mu ide o ,,úplnú vojenskú angažovanosť 26 krajín z Partnerstva za mier, ktoré musia byť pripravené na spoločné konanie počas budúcich kríz?.(14) Americký generál John Sheehan sa v septembri 1997 objavil s 800 výsadkármi v Strednej Ázii. Poradca ministra zahraničných vecí USA Strobe Tallbot žiada vytvorenie ,,koridoru pre obchod a dopravu pod vojenským dozorom?, aby sa mohla vyvážať ropa (zásoby 200 miliárd barelov) a nerasty z Kazachstanu, Uzbekistanu, Kirgizstanu, atď.(15)

Z týchto republík, hraničiacich s Ruskom a Čínou, pripravuje NATO vojnu proti týmto dvom krajinám. Vojna proti Rusku sa rovnako pripravuje i zo západu, z Ukrajiny. NATO je v súčasnosti garantom tzv. nezávislosti Ukrajiny.(16) Spočné cvičenia Aliancie a Ukrajiny mali explicitne za nepriateľa Rusko. Ukrajina je kompletne sa rozpadajúci štát a väčšina jeho obyvateľov si praje znovuzaloženie Sovietskeho Zväzu. Na Čínu sa dá zaútočiť zo Strednej Ázie, avšak tiež z východu, keďže nová vojenská zmluva medzi Japonskom a USA, uzatvorená 17. apríla 1997, je namierená hlavne proti nej.(17) NATO sa rovnako stáva garantom ekonomickej diktatúry Západu v Afrike a na Blízkom Východe. V júni 1998 by sa mali konať, za účasti jednotiek z Kene, Tanzánie a Ugandy, vojenské manévre pod velením Európskeho veliteľstva amerických síl. Toto velenie tvorí hlavnú zložku NATO. Takisto bude v spojení s Centrálnym veliteľstvom v USA, zodpovedným za časť Afriky a Blízky Východ.(18)

Druhý prostriedok medzinárodného kapitálu na zachovanie násilnej a teroristickej diktatúry si zasluhuje, aby sme ho zdôraznili dvojnásobne. Buržoázia je trieda internacionalistická, ale moc si udržiava delením tých, čo sú v područí jej diktatúry. Buržoázia nerada používa svoje vojenské sily, upredňostňuje tlačiť vykorisťovaných, aby bojovali medzi sebou, vzájomne sa zabíjajúc. Systematicky sa snaží rozdeľovať pracujúcich na základe náboženstva, etnika, národnosti, pôvodu a jazyka. Imperializmus už využil nacionalistických fašistov z Lotyšska, Litvy a Ukrajiny, aby rozbil a ovládol Sovietsky Zväz. Financoval a podporoval chorvátskych a slovinských nacionalistov a moslimských extrémistov, aby rozbil Juhosláviu a mohol obsadiť Balkán. Využíva hinduistických fundamentalistov v Indii, hutuských rasistov v africkej Rwande a islamských fašistov v Alžírsku, aby zasieval štiepenie a smrť a vydal takto krajiny na milosť nadnárodných spoločností. Všetci viete, že táto politika delenia a nacionalistického štvania, ktorej vrchol vidno v Juhoslávii, sa dnes uskutočňuje aj v Belgicku.

Aby sme lepšie pochopili ,,hádky? medzi ,,Valónmi? a ,,Flámami? v našej krajine,

treba ich umiestniť do medzinárodného kontextu, ktorý ukáže ich skutočný význam.

Na celosvetovej úrovni sa rozvíjajú dva základné javy.

Na jednej strane, na zjednocujúcom sa svetovom trhu práce sa všetci kapitalisti snažia vykorisťovať robotníkov s maximálnou intenzitou a všetci imperialisti sa tiež snažia zabrániť oslobodeniu a uniknutiu nejakej krajiny z ich nadvlády.

Na druhej strane, robotníci všade na svete bojujú za obmedzenie vykorisťovania a vytvorenie iného sociálneho systému, kde by zmizlo vykorisťovanie človeka človekom, a podrobené krajiny bojujú za oslobodenie z imperialistického zovretia. Na svetovej úrovni sa tento materiálny stret odráža v ideologickom boji medzi liberalizmom a socializmom, medzi rôznymi buržoáznymi koncepciami a marxizmom-leninizmom.

Veľká buržoázia všetkých krajín tvorí internacionalistickú triedu. Praktizuje nerozbitnú solidaritu, aby udržala vykorisťovanie pracovnej sily. Keď si chce udržať nadvládu, musí zabrániť, aby sa robotnícka trieda, jej priamy nepriateľ, nestala takisto internacionalistickou. S týmto vedomím propaguje a užíva všetko, čo môže prispieť k štipeniu robotníckej triedy a pracujúcich más. Jasne to vyjadril prezident flámskeho parlamentu Van den Brande: ,,Mondializácia (celosvetové spájanie kapitálu - pozn. prekl.) kráča ruka v ruke so znovuobjavením vlastnej prirodzenej identity?.(19) To znamená: aby medzinárodná buržoázia mohla vládnuť v úplnom pokoji, musí mondializáciu vykorisťovania sprevádzať nekonečné drobenie pracujúcich podľa ich ,,prirodzenej identity?.

Robotnícka trieda sa stane internacionalistickou tým viac, čím hlbšie pochopí, že základné ekonomické a politické záujmy všetkých robotníkov na svete sú rovnaké, a že jedine socialistická revolúcia môže skoncovať so mzdovým otroctvom.

 

2. Revolúcia v Európe

Čo je zdrojom všetkých problémov, ktoré trápia pracujúcich?

Je to diktatúra kapitálu, diabolský systém, kde je človek obetovaný túžbe po zisku majetných tried. Táto skutočnosť je rovnaká v Belgicku a v Brazílii, v Indii aj v Južnej Afrike. Rovnaká je teda aj vo ,,Flámsku? i vo ,,Valónsku?.

Ak pracujúci v našej krajine nechcú byť večnými obeťami a stále obetovanými, musia sústrediť svoje zápasy do antikapitalistického a anti-imperialistického boja, ktorý sa odohráva vo svete. Nemôžeme povedať, v ktorej krajine bude kapitalizmus porazený ako v prvej, ale každé víťazstvo bude výsledkom spoločného boja v celom svete. Rozhodujúce bitky v moderných dejinách sa vždy rozvíjali na európskej a svetovej úrovni, od Francúzskej revolúcie až po ľudové povstania a Októbrovú revolúciu v Rusku, ktoré nasledovali po 1. svetovej vojne a neskôr socialistické revolúcie v Číne, v Severnej Kórei, v Severnom Vietname a vo východnej Európe, ktoré nasledovali po 2. svetovej vojne.

Socialistická revolúcia v Belgicku sa bude môcť uskutočniť len v kontexte európskej revolúcie. Bude podmienená solidaritou medzi robotníkmi v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Holandsku, u našich priamych susedov, a v iných európskych krajinách. Belgická strana práce bojuje proti Európskej Únii, ktorá je politickou formou jednoty veľkého európskeho kapitálu. Únia znamená nadvykorisťovanie a rozvoj štátneho fašizmu. Únia znamená imperializmus, ozbrojené intervencie a vojnu. Bojujúc proti Európskej Únii sme zároveň za čo najväčšiu solidaritu a čo najsilnejšiu jednotu pracujúcich a komunistov, ktorí sú podrobení jarmu tohto Európskeho spoločenstva. Je málo pravdepodobné, že ľudové masy zvíťazia vo všetkých európskych krajinách súčasne, ale tie, čo uspejú, vytvoria Úniu socialistických republík, ktorá urobí všetko, aby pomohla triumfovať aj ostatným.

Nemecký imperializmus rozpútal dve svetové vojny s cieľom vytvoriť Európu zjednotenú pod nemeckým vedením a získať takto svetovú hegemóniu. V júni 1944, v čase keď nacisti ustupovali pred Červenou armádou, uverejnil jeden francúzsky kolaborant knihu s názvom ,,Stalinizmus?. Tvrdil, že jedine Nemecko bolo schopné viesť vojnu proti ,,sovietskemu imperializmu?, brániť ,,slobodu a nezávislosť európskych národov? a zachrániť ich pred ,,zavraždením európskej civilizácie?.(20) V rovnakom čase Waffen SS vypracovali plán na vytvorenie Európy etník, aby tým dodali elán bojujúcim proti Sovietskemu Zväzu.

Belgickí fašisti si vždy udržiavali túto myšlienku. Citujeme jednu z týchto skupín: ,,Európske impérium sa skladá z etnických regiónov. Európske nacionalizmy dávajú každému národu Európy zmysel vlastného zakorenenia. Boje vedené Baskami, Korzičanmi, Bretóncami, Flámami, Valónmi, atď., sú pokusmi o zničenie národných štátov, a sú späté práve s ideológiou európskeho impéria.?(21)

Dnes Nemecko dokázalo získať to, prečo dvakrát spustošilo kontinent. V rokoch 1945-1989 dosiahlo v západnej Európe prevahu mobilizovaním Európy proti komunizmu. Organizovaním a podporou kontrarevolúcie v socialistických štátoch, pod vedením amerického imperializmu, vydobylo si Nemecko kontrolu nad strednou a východnou Európou.

Európska Únia predstavuje dnes imperialistickú veľmoc s panstvom nemeckej buržoázie. Francúzska buržoázia prijíma podriadenú úlohu v tejto nemeckej Európe, lebo žiadna iná možnosť jej nemôže priniesť viac výhod. Nemecko je dominantnou mocnosťou v Európe svojim ekonomickým a finančným potenciálom a svojou expanzionistickou a militaristickou skúsenosťou z minulosti. Hegemónia Nemecka v Európe bude tým pevnejšia, čím viac sa mu podarí rozbiť iné európske štáty. Rozdelenie európskych štátov do ,,regiónov? je variant Európy etník, ktorý vypracovali na konci vojny nacisti.

Celá belgická buržoázia je naklonená imperialistickej Európe pod nemeckou dominanciou. Socialista Toback vyhlasuje: ,,V Európe až po Ural môžeme znova vypracovať stratégiu ako pre spoločný priestor. Vďaka pádu ,,železnej? opony môžeme opäť dýchať. Nemci začínajú znovu kultúrne fungovať. Predtým nemali dosť priestoru. V novom, zjednotenom Nemecku je znovu priestor pre Beethovena, žiaľ, aj pre Hitlera.?(22) Keď sa Toback teší, že Európa konečne našla spoločný priestor až po Ural, implicitne sa odvoláva na ,,životný priestor?, pre ktorý tak tvrdošijne bojoval Hitler. Pokrytecky kladie pred jeho meno malé ,,žiaľ?. Zväzok medzi americkým imperializmom Reagana-Busha a nemeckým imperializmom Kohla pokračoval inými prostriedkami v boji za zničenie Sovietskeho Zväzu, ktorý začal Hitler. Je preto úplne normálne, že s porážkou Sovietskeho Zväzu boli rehabilitovaní fašisti v Lotyšsku, Litve, na Ukrajine, na Slovensku, v Rumunsku a v Nemecku. Väčšina flámskej buržoázie sa vždy zaradzovala do stôp nemeckého imperializmu. Van den Brande dnes hrdo oznamuje, že Flámsko sa stalo imperialistickou veľmocou! ,,Siedmy partner Poľska, šiesty Maďarska a dôležitý partner Sankt-Peterburgu a Česka.?(23) Vinck z Union Miniere kúpil v Bulharsku zlieváreň a rafinériu medi MDK - najväčšia privatizácia v histórii tejto krajiny.Týmto úspechom, hovorí Vinck, ,,sa Union Miniere blíži k svojmu cieľu stať sa svetovým lídrom v spracúvaní neželezných rúd?. V Bulharsku takisto ,,Solvay získala 60% kapitálu Sodi, najdôležitejšej továrne na syntetický uhličitan sodný na svete?. (24) Neskôr oznámil flámsky minister hospodárstva Van Rompuy, že istá flámska investičná spoločnosť ,,sprevádza privatizáciu hospodárstva v Kazachstane a otvára tak bránu flámskym podnikateľom?.(25)

Toto ,,Flámsko na ceste k svojej nezávislosti? nie je teda nič iné, než časť európskeho imperializmu, ktorý utláča a vykorisťuje tretí svet a nové kolónie vo východnej Európe a bývalom ZSSR. Poznamenajme, že toto nacionalistické Flámsko sa ako ostatné imperialistické mocnosti púšťa proti všetkým krajinám tretieho sveta, ktoré dávajú slovu ,,nacionalizmus? jediný pozitívny zmysel, aký môže obsahovať: zmysel boja proti imperializmu. Všimnime si jeho zúrivosť proti Iraku, Kongu, Kube, Číne.

Téma nemeckej Európy je spojená s témou Európy regiónov, ktorú tiež obľubuje buržoázia v Belgicku. Happart vyjadruje mienku Socialistickej strany vo Valónsku: ,,Bojujem za Európsky štát. Obraňujem Valónsko v európskej optike.?(26) Hovoriac o organizácii ,,Valónsko - región Európy?, ktorú založil, vyjadruje ,,ambície vytvoriť Európu regiónov. Skrátka, toto hnutie je za rozpadnutie Belgicka?.(27) Louis Michel, prezident liberálov, vstúpil do tejto organizácie, rovnako ako lídri Komunistickej strany Belgicka, ktorí v roku 1989 podporili kandidatúru Happarta vo voľbách do Európskeho parlamentu.(28) Vo všetkých flámskych stranách vidíme väčšinové frakcie, ako požadujú Európsky štát opierajúci sa o regióny. To znamená imperialistickú Európu pod nemeckou nadvládou. Jedna časť belgickej buržoázie oponuje tomuto extrémizmu. Svoje názory šíri, okrem iného, hlasom klubu B-Plus. Jeho viceprezident Claude Demelenne sa nazýva ,,federalistickým Valónom? a ,,federalistom Únie?. Je stúpencom ,,Európy mieru a solidarity? (s NATO? s európskou armádou? so zákonmi trhu?) a chce ,,posilniť federatívne Belgicko?.(29) Táto časť buržoázie si je vedomá nebezpečenstva federalizmu v jeho extrémnych dôsledkoch. Podporuje federalizmus ako systém umožňujúci šikovnejšie rozdeliť robotnícku triedu a sociálne boje. Ale zavrhuje separatizmus. Myslí si, že rozbitie Belgicka by bolo príliš nákladné, a že Brussel by sa mohol stať permanentným ohniskom nekontrolovateľných sporov. Tvrdí tiež, že na európskej úrovni zostane váha belgickej buržoázie väčšia v rámci spoločného Belgicka. Všeobecnejšie, obáva sa, že by rozpad štátov do vyše 150 regiónov spôsobil lavínu nekonečných konfliktov.

 

3. Nešťastná cesta federalizmu

Belgická strana práce (PTB) je stúpencom jednotnej a nedeliteľnej belgickej republiky, kde by sa plne dodržiavali demokratické práva ľudí hovoriacich holandsky (Flámsko), francúzsky (Valónsko), nemecky ( Ardeny) a obyvateľov cudzokrajného pôvodu.

Náš princíp je unitarizmus a sme proti federalizmu. Plne súhlasíme s Leninom, ktorý hovorí: ,,Ak štát tvoria rozličné národy, marxisti v žiadnom prípade nepropagujú ani princíp federalizmu, ani princíp decentralizácie. Veľký centralizovaný štát predstavuje enormný historický pokrok, ktorý vedie od stredovekého rozkúskovania k budúcej socialistickej jednote celého sveta?. ,,Veľké ekonomické a politické problémy spoločnosti musia spadať do výlučnej pôsobnosti centrálneho parlamentu, spoločného pre celý štát.?(30)

Mnohonárodné Belgicko, ako unitárny štát, je školou internacionalizmu, kde sa pracujúci rôznych jazykov a národností učia definovať svoje triedne záujmy proti spoločným vykorisťovateľom. Život v mnohonárodnom štáte ponúka veľké príležitosti naučiť sa, od najnižšieho veku, dva alebo tri jazyky. V čase medzinárodnej výmeny je ovládanie viacerých jazykov nevyhnutné. Každý, kto v Belgicku skončí strednú školu, by mal dokonale poznať dva jazyky. Dodajme, že odmietaním rozprávať holandsky uľahčila frankofónna šovinistická buržoázia agitáciu flámskej extrémnej pravice.

Federalizmus v krajine ako Belgicko je reakčný a absurdný. Federálna organizácia štátu odvracia pozornosť všetkých pracujúcich, bez ohľadu na ich jazyk, od veľkých problémov, ktorým musia čeliť, spoločne, demokratickými riešeniami. Delenie krajny podľa jazykov znamená vedome vyvolávať nekonečné jazykové spory, ktoré odvracajú pracujúcich od spoločného boja proti kapitalizmu. Znamená to uviaznuť v neplodných bojoch, kde sú pracujúci vždy vo vleku buržoázie. Samotná existencia jazykových parlamentov tlačí politické strany k stále priamejšiemu fašistickému vplyvu. Hovorca Agalev-u (zelených) vyhlasuje: ,,Od vzniku federácie si všetky strany, aj Agalev, navykli všetko spájať s flámskou problematikou.?(31) Federalizmus inštaloval v Belgicku pekelný mechanizmus, diabolskú logiku, ktorá každým dňom tlačí k separatizmu a národnému fašizmu. Vo flámskom parlamente sa sociálno-kresťanské, sociálno-demokratické, liberálne, nacionalistické i fašistické strany spolu vyslovili za daňovú autonómiu a úplnú alebo čiatočnú federalizáciu fondov sociálneho zabezpečenia. Neofašista Dewinter vyhlásil, že podporuje tieto opatrenia, lebo vedú k separatizmu. Tradičné strany odpovedali, že opatrenia prijali práve aby sa predišlo separatizmu. Nato fašistický Flámsky Blok sucho odvetil: ,,To je jedno, lebo týmito opatreniami sami prerežete pupočnú šnúru medzi Flámskom a Valónskom.?(32) Federálnou okľukou fašisti ťahajú za nos buržoázne strany - medzi nimi aj sociálnych demokratov - k separatizmu a k najhorším nebezpečenstvám. Socialista Vancauwenberghe, podľa mena ,,Valón? do špiku kostí, zisťuje ,,fundamentálne smerovanie identity vo Flámsku, ktorá vedie ku koncu Belgicka?. Preto pomýšľa na vytvorenie štátu Valónsko-Brussel. Iný socialista, Claude Eerdekens, podobne čistokrvný frankofón ako svedčí jeho meno, predvída dokonca pripojenie Valónska-Brusselu k Francúzsku.(33)

V kedysi unitárnom Belgicku sa politický boj o zásadné otázky mohol viesť jedine v štátnom parlamente. Federácia pridala k Snemovni a Senátu ešte osem zákonodarných orgánov: vo Flámsku Flámske spoločenstvo, vo Valónsku Francúzske spoločenstvo, Nemecké spoločenstvo a Valónsky región. V Brusseli vznikol Bruselský región, Komisia francúzskeho spoločenstva, Komisia flámskeho spoločenstva, a napokon skutočná perla - Spoločná komisia spoločenstiev. Hádajte, čo to môže byť.

Všetci buržoázni politici hlasovali za túto federálnu štruktúru, údajne aby priblížili inštitúcie k občanom. Avšak žiaden radový občan tejto krajiny vôbec nerozumie tomuto neuveriteľnému zfušovaniu orgánov pseudo-demokracie. Federalizmus je jedna z príčin neefektívnosti, plytvania a zlého fungovania mnohých služieb štátu. Pro-belgická buržoázia brániaca federáciu tvrdí slovami Demelenneho, že ,,federalizmus obohacuje demokraciu?.(34) Zrejme to myslí úprimne a bez irónie. Prečo ale potom rázne nevystúpi proti vlnám nacionalistickej demagógie? Nie je evidentné, že všetky úchylky, proti ktorým vystupuje, pochádzajú zo samotného zriadenia federalizmu? Alebo oceňuje fedralizmus zato, že rozdeľuje pracujúcich, aby jej obchody neutrpeli náhodou škodu?

Najracionálnejšia štruktúra Belgicka je unitárny štát, ktorý uplatňuje decentralizáciu výkonu niektorých rozhodnutí a povinností na provinčnej úrovni. Celé Belgicko má menej obyvateľov než veľkomesto ako je Mexiko, Káhira, Lagos alebo Londýn. Centrálna, unitárna úroveň je optimálna na rozhodovanie o všetkých podstatných otázkach. Druhá úroveň, provinčná, ktorá môže spravovať záležitosti milióna ľudí, je rovnako rozumná.

Prečo si belgická buržoázia napokon zvolila federalizmus, štruktúru úplne iracionálnu? Tento absurdný systém má jedinú veľkú výhodu. Svojou existenciou prehlbuje federalizmus delenie pracujúcich podľa ich jazyka, a nie ich jednotu. Svojvoľne vyzdvihuje tzv. jazykový aspekt každého problému, aby maskoval jeho triedny charakter. Každodenne šíri nacionalistickú intoxikáciu, aby otupil a ohlúpil ľudí, aby zostali nevedomí skutočných problémov a svojich skutočných možností. Federalizmus tak mení ľudí v otrokov veľkej buržoázie. Táto buržoázia zväčšuje svoje obchody do svetového rozmeru (mondializácia), ale pracujúcich pod nátlakom štátu núti, aby hľadeli len na lingvistický kúsok týchto ziskov, aby upierali zrak iba na malé územie, kde sa hovorí (kde sa musí hovoriť) holandským či francúzskym jazykom. Federalizmus sa snaží z belgických pracujúcich urobiť slepcov, obmedzencov a hlupákov bez najmenšieho triedneho vedomia a bez najmenšej vôle zásadne zmeniť systém vykorisťovania a útlaku.

V Belgicku sa už aj krv delí podľa jazykového režimu. Červený Kríž sa federalizuje a vytvára oddelené transfúzne stanice pre Flámov a Valónov.(35) V civilizovanom svete šport, umenie a hudba ľudí zjednocujú. Ale v barbarskej krajine, kde vládnu Van den Brande a Collignon, sa šport, umenie a hudba využívajú, aby rozdeľovali. Kto chce získať dotáciu pre futbalové družstvo alebo pre jazzovú kapelu, musí sa najprv prihlásiť k jednému alebo druhému jazyku. Je to aparheid nanucovaný štátom. Navyše je federalizmus aj krutý. Laurent, ťažko postihnuté dieťa, býva v Asse a je teda považovaný za Fláma. V Belgicku je jediná klinika, ktorá by ho mohla liečiť, no závisí na Francúzskom spoločenstve. Aj Flámske, aj Francúzske spoločenstvá mu odmietli zaplatiť 4000 frankov denne, nevyhnutných na liečbu. Jeho otec sa oprávnene rozhorčuje: ,,Moja matka je flámska, otec valónsky, ja som Belgičan narodený v Brusseli, nezaujímajú ma jazykové spory, ale moje dieťa je ich nevinnou obeťou.?(37)

Vraví sa, že treba federalizovať Belgicko kvôli dvom úplne odlišným ,,kultúram? a ,,identitám?. To je reakčný mýtus. Ľudová Únia napríklad tvrdí: ,,Vo Flámsku existuje vlastná flámska identita, sústava hodnôt, ktorá nás odlišuje od iných národov.?(38) Vo Valónsku počuť rovnako: ,,Valónsko musí nájsť kultúrnu politiku, ktorá by dala svojmu národu pamäť a identitu. Mladý Nemec vie, kým je, no mladý Valón to nevie. Jeho identita pláva od lokalizmu ku kozmopolitizmu.?(39) Vlastne týmto ,,valónisti? priznávajú: identita je falošný mýtus. Collignon, premiér Valónskeho regiónu, je ešte cynickejší: ,,Hoci valónska kultúra zatiaľ nejestvuje, práve ju vytvárame.?(40)

Ale o akej flámskej identite sa dá hovoriť, na jednej strane, u nových miliardárov ako sú De Clerck a Vinck, a na druhej strane, u desaťtisícov nezamestnaných žien? Kde je tá slávna ,,sústava hodnôt?, vraj spoločná prepustenému odborárovi Janovi Capovi a jeho bývalému zamestnávateľovi Saverijsovi? O akej flámskej identite môžeme hovoriť vo Forde, Volve, v BASF, v Agfe, v Opeli, vo všetkých zahraničných nadnárodných spoločnostiach, ktoré tvoria podstatu priemyselnej spleti vo Flámsku? Akú sústavu hodnôt majú spoločnú flámski odborári s Verschaevem, Bormsom, De Clerckom a inými flámskymi fašistami? Flámski nacionalisti kričia, že Linkebeek je ,,kolonizovaný? frankofónmi, ale súhlasia so skutočnou kolonizáciou Belgicka NATO-m. Nacionalisti vravia, že frankofónnym neprepustia ani milimeter flámskej pôdy, no vzdali sa už hektárov dobrej zeme v Limburgu, aby tam Američania mohli skladovať jadrové hlavice.

Karel Vinck, najväčší flámsky podnikateľ, sa stal riaditeľom Cockerill Sambre, ktorú z 80% vlastní Valónsky región.(41) Vinck by sa ďalej rád videl ako prezident v Societé Générale, ktorú však flámski nacionalisti opisujú ako nenávidený symbol ,,sfrancúzovaného brusselského kapitalizmu?.(42) Nuž, z koho sa to vysmievajú pri vzývaní týchto ,,identít? na rozdelenie pracujúcich?

Buržoázia sa snaží o to, aby si pracujúci uvedomili valónsku či flámsku ,,identitu?, spoločnú s ich vykorisťovateľom. Pracujúci si teda nesmú uvedomiť skutočnú situáciu, ani skutočné záujmy svojej triedy. Táto demagógia chce presadiť triednu spoluprácu medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými, medzi tými, čo ,,racionalizujú? svoje továrne a tými, čo sú vyhodení na ulicu, medzi tými, čo nestačia rátať svoje milióny a tými, čo majú hlad.

Vinck, šéf flámskych zamestnávateľov, je zástanca federalizmu a ešte väčšej flámskej autonómie. Chce sprostredkovať sociálny pakt medzi odbormi a zamestnávateľmi vo Flámsku. Jeho filozofiou je solidarizmus 30. rokov: ,,Najdôležitejšie je vedomie spoločného cieľa medzi sociálnymi partnermi. Potrebujeme chartu podporenú všetkými sektormi spoločnosti, ako som to dokázal v Union Miniere.?(43) Vinck sa chváli, ako investoval 22 miliárd do Union Miniere a zrušil 2000 pracovných miest bez odporu odborov. Vinck tvrdí, že netreba stále ,,myslieť v pojmoch bývalého protikladu medzi kapitalizmom a robotníckou triedou?.(44) Tento protiklad je dnes brutálnejší a ostrejší, ale vykorisťovatelia chcú, v mene valónskej alebo flámskej identity, zakázať vykorisťovaným, aby sa bránili. Model, ktorý Vinck presadzuje vo Flámsku, použila nedávno Socialistická strana vo Valónsku. Socialista Busquin vyhlásil, že nedostatok dynamiky vo Valónsku je zapríčinený ,,nadbytočnou sociálnou reguláciou? a ,,prisilným zasahovaním štátu?. Busquin súhlasí s uzatvorením dvoch sociálnych paktov, vo Flámsku a vo Valónsku, podľa návrhu Vincka. Táto jednota medzi flámskou buržoáziou a Socialistickou stranou okamžite získala podporu Pierra Beausarta, šéfa valónskych zamestnávateľov a Joslyho Pietteho, šéfa odborov CSC.

Takýmto spôsobom federalizmus a debata o identitách slúžia deleniu odborového hnutia a jeho sily. Slúžia zjednoteniu zamestnávateľov a odborových predákov v mene ich spoločného jazyka. Slúžia na propagáciu ideológie podrobenia sa zamestnávateľom v radoch robotníckej triedy. Slúžia ničeniu triedneho vedomia. Minule sa jeden odborár z Liege vyslovil za rozdelenie odborov FGTB a za nezávislé Valónsko. Na druhý deň Echo napísalo: ,,Valóni konečne myslia na zjednotenie svojich síl v regióne - síl politických, odborových, podnikateľských, univerzitných - aby spoločne hľadali riešenia ako to robia vo Flámsku?.(47)

Komu teda slúži federalizmus?

Federalizmus dovoľuje flámskym, valónskym, americkým, nemeckým zamestnávateľom, všetkým, čo podnikajú v Belgicku, lepšie vykorisťovať a okrádať pracujúcich a poberateľov sociálnych podpôr v celej krajine.

Federalizmus slúži znižovaniu miezd. Van den Brande, prezident Flámskeho spoločenstva, vyhlásil: ,,Zníženie pracovných nákladov je pre flámsku vládu nevyhnutnosť. Nedovolíme, aby bola ohrozená budúcnosť Flámska len preto, že niektorí sa neodvážia to urobiť.?(48) Federalizmus slúži znižovaniu daní podnikov a boháčov. Hovorca flámskych zamestnávateľov priznáva: ,,Ak sa výber daní federalizuje, flámske podniky to pocítia ako výrazné zníženie svojej záťaže. Práve preto žiada stále viac flámskych podnikateľov väčšiu autonómiu.? (49) Federalizmus slúži na rozbitie systému sociálneho zabezpečenia. Vinck, šéf flámskych zamestnávateľov, povedal: ,,Treba vyňať nemocenské poistenie a rodinné prídavky zo Sociálneho zabezpečenia a previesť ich do daňového systému. Tak klesnú mzdové náklady.?(50) Federalizmus slúži rastúcej flexibilite práce. Vinck vysvetľuje: ,,Musíme zvýšiť flexibilitu. Ak treba, tak aj bez Valónov.?(51) Zhrňme si: Karel Vinck chce uzavrieť sociálne pakty oddelene vo Flámsku i vo Valónsku, aby sa dosiahlo ,,zníženie nákladov o 140 miliárd počas troch rokov, teda zníženie pracovných nákladov o 7 až 10%.?(52)

Nová nacionalistická horúčka má teda presný cieľ: umožniť zamestnávateľom, aby od belgických pracujúcich ukradli 140 miliárd! Spomeňte si, ako Vinckovi spojenci, flámski fašisti, neustále kričia: chyťte zlodeja! Podľa nich však zlodej nie je Vinck, ktorý berie 140 miliárd pracujúcim. Fašisti tvrdia, že vďaka transferom zo systému Sociálneho zabezpečenia Valóni ,,kradnú? každej flámskej rodine 21 000 frankov ročne. V skutočnosti gigantické krádeže od začiatku federalizácie v roku 1980 organizujú zamestnávatelia. Pri rozdelení hrubého domáceho produktu v roku 1981 predstavovali mzdy 59,3% a príjmy kapitalistov 37%. V rokoch 1981 až 1997 sa podiel pre kapitalistov zvýšil o 8% a podiel pre námezdne pracujúcich o 8,1% klesol. Predstavuje to, len za rok 1997, krádež 711 miliárd vo vzťahu k mzdovej úrovni z roku 1981. Ale vráťme sa k rozprávke, podľa ktorej Valóni parazitujú na Sociálnom zabezpečení. V rokoch 1900 až 1960 bolo Valónsko omnoho viac spriemyselnené než Flámsko a Sociálne zabezpečenie presúvalo obrovské sumy pre flámskych pracujúcich. V roku 1949 tvorili 84% nezamestnaných Flámi. (53) Dnes je hrubý vnútorný produkt na obyvateľa vo Flámsku o 20% vyšší ako vo Valónsku. Je preto správne, že pracujúci z Flámska presúvajú peniaze k pracujúcim Valónska ruinovaného belgickými zamestnávateľmi, ktorí zatvorili tradičné továrne. Flámski nacionalisti chcú vsugerovať, že Valóni zneužívajú Flámov. V skutočnosti je zdaniteľný príjem na obyvateľa vo Valónsku o 37 000 F nižší než vo Flámsku. V regióne Charleroi a Mons je vyše 30% aktívnej populácie bez práce. Bieda je tam často dramatická. No flámska buržoázia kričí, že zlodejmi sú chudobní.

Flámski pracujúci by nemali zabúdať, že sa súčasnú sociálnu ochranu vďačia robotníckym bojom v minulosti, zvlášť silným vo Valónsku. Flámska buržoázia chce zlomiť robotnícku solidaritu na celoštátnej úrovni, aby potom mohla zaútočiť na sociálne výdobytky vo Flámsku. Federalizácia Sociálnej poisťovne je prvý krok k jej privatizácii.

Federalizmus viedol k degradácii životnej úrovne v celom Belgicku. Dnes môžeme konštatovať katastrofálne dôsledky politiky iniciovanej v rokoch 1960-61 Renardom, ktorý velebil ,,federalizmus a antikapitalistické štrukturálne reformy?. S týmto heslom prišiel počas generálneho štrajku, ktorý obsahoval revolučné aspekty, a využil ho na odchýlenie boja od triednej konfrontácie. Štrukturálne reformy sa inšpirovali Plánom práce z roku 1935 vypracovaným Henrim De Manom, nepriateľom revolúcie, ktorý chcel vdýchnuť novú dynamiku kapitalizmu v kríze. A Renard k tomu navyše pridal reakčnú líniu valónskeho nacionalizmu. Ako zámienku využil flámskych robotníkov, ktorí neboli dosť revoluční. Ak by mu išlo o to, došiel by k záveru, že valónski robotníci by mali svojim triednym bratom pomôcť získať uvedomenie a organizáciu. Renard v r. 1961 povedal: ,,Prekážkou pre ekonomický rozvoj a socializmus sú unitárne štruktúry, štátne aj odborové.?(54) V parlamente Valónska, federalizmom oslobodeného od unitárneho ,,flámskeho? štátu, by mala ,,socialistická väčšina? uskutočniť radikálne reformy pre hospodársky rast. Renard sa takto dvakrát rozišiel s Marxovým Manifestom komunistickej strany: propagoval nízky nacionalizmus namiesto proletárskeho internacionalizmu a zároveň propagoval reformistickú, parlamentnú cestu namiesto socialistickej revolúcie. Trockisti sa v tom čase pridali k renardizmu, aby lepšie predávali svoj antikomunistický tovar. Písali frázy, ktorých politická koncepcia sa dnes ukázala ako smiešna: ,,Požiadavka federalizmu sa zrodila z uvedomenia flámskeho i valónskeho ľudu, že belgický štát sa stal brzdou všestranného rozvoja... Federalizmus dá valónskemu robotníckemu hnutiu možnosť uskutočniť štrukturálne antikapitalistické reformy.?(55) Nacionalizmom a reformami išlo Valónsko k socializmu: 37 rokov takejto intoxikácie priviedlo tamojšie robotnícke hnutie k rozkladu.

 

4. Brussel môj pekný...

Nacionalizmus sa v Belgicku stáva obzvlášť reakčný, fašistický a výbušný.

Marxizmus sa v národnostnej otázke drží dvoch zásadných princípov. Prvý je pozitívny: je to proletársky internacionalizmus, solidarita všetkých pracujúcich bez ohľadu na ich národnosť. Druhý je negatívny: odmietanie každej formy diskriminácie alebo privilégií na základe národnosti.

Nacionalizmus si vo Flámsku osvojil absurdnú teóriu o čistote flámskej pôdy: obyvatelia tam môžu rozprávať jedine po holandsky. Územný princíp vedie vždy k diskriminácii, pretože buď odmieta, aby mohla národnostná menšina sídliť na flámskej pôde, alebo žiada násilnú asimiláciu tejto menšiny. ,,Flámska pôda? sa stala takou posadnutosťou, že ,,jazykové hranice? rozhodujú o celej územnosprávnej organizácii. Na akom základe definuje marxizmus administratívne regióny? Lenin napísal výrok, ktorý padne ako uliaty na situáciu v Brusseli: ,,Národnostné zloženie obyvateľstva je len jeden zo zásadných ekonomických faktorov, nie je ani jediný, ani najdôležitejší. V kapitalizme hrajú mestá veľmi dôležitú hospodársku úlohu. Avšak, všade vynikajú veľmi pestrým národnostným zložením. Bolo by absurdné a nebezpečné odtrhnúť mestá kvôli štátnemu usporiadaniu od dedín a okresov, ktoré sa okolo nich ekonomicky tiahnu.?(56) Ale to ,,absurdné? a ,,nemožné? tvorí program všetkých flámskych buržoáznych strán.

Svojim ekonomickým a sociokultúrnym životom je Brussel neoddeliteľne so širokým pásom, ktorý ho obtáča a s celou provinciou Brabantsko. Každý deň sa 500 000 pracujúcich premiestni do Brusselu autom, 320 000 vlakom. Hospodársky život si vynútil stavbu expresnej dopravnej siete 30 kilometrov okolo hlavného mesta. Práce, ktoré by sa mali skončiť v roku 2010, budú stáť asi 65 miliárd frankov. Dnes je stavba tejto siete v kompetencii štyroch vlád: štátnej, flámskej, valónskej a brusselskej. Veľké ekonomické problémy jasne ukazujú absurdnosť jazykového kritéria, ktorým sa Brussel delí od svojej veľkej periférie a drobí brabantská provincia.

Podľa teórie flámskej pôdy je iba 19 komún v ,,jadre Brusselu? dvojjazyčných. Pôda obvodov, ktoré obklopujú toto centrum je vraj flámska. Avšak ekonomický a sociálny rozvoj Brusselu zväčšil urbánnu aglomeráciu. Je samozrejmé, že keď sa rozširuje bilingválne mesto, dvojjazyčnosť sa rozširuje takisto. Idúc po ceste Waterloo prechádzame, bez povšimnutia, komúny Uccle, Rhode-Saint-Genese a Waterloo. V Uccle pôda povoľuje dvojjazyčnosť, v Rhode-Saint-Genese vás pôda núti ,,integrovať sa? a osvojiť si holandčinu, a pár kilometrov ďalej, vo Waterloo, je zem ,,valónska?. Na celom predmestí Brusselu, kde je pôda takzvane flámska, žije vyše stotisíc ľudí hovoriacich francúzsky, ktorých chce celá flámska buržoázia prinútiť stať sa Flámami. V šiestich komúnach so zvláštnymi úľavami veľká väčšina ľudí hovorí francúzsky. Flámsko im upiera základné demokratické práva: frankofónni dostanú dočasné úľavy, ak sa podrobia asimilácii. Všetko, čo môže zachovávať používanie ich jazyka, sa potiera so zúrivou posadnutosťou. Je tam zakázané menovať bilingválnych úradníkov, úradníci musia mať diplom o tom, že hovoria len holandsky.(57) V mene pôdy sa Francúzskemu spoločenstvu zakázalo dotovať frankofónnu hudobnú akadémiu vo Wezembeek-Oppem, rovnako ako zakázali podporu frankofónnym združeniam a časopisom. Prezident Flámskeho spoločenstva Van den Brande deklaroval: ,,Flámsky parlament bol vždy ako jeden blok proti každej iniciatíve spochybňujúcej územný princíp.?(58) Všetky flámske strany, vrátane sociálnej demokracie, bránia ,,právo na pôdu?.

Medzi susednými komúnami Linkebeek (,,flámsky?, kde žije 80% frankofónnych) a Uccle (dvojjazyčný) sa uzavrela dohoda, aby ich obyvatelia mohli využívať rôzne infraštruktúry a organizácie. Flámsky minister Peeters hneď vyhlásil, že túto ilegálnu iniciatívu zruší.

Bola vytvorená Rada francúzsky hovoriacich z brusselskej periférie. Financuje ju Francúzske spoločenstvo. Van den Brande si na túto tému nechutne zažartoval: ,,Budeme sa tomu brániť všetkými prostriedkami, hoci aj za cenu ozbrojeného boja.?(59) Strážiac čistotu flámskej pôdy napísal liberál Goovaerts Flámskemu parlamentu: ,,Neustúpime z našej zeme ani o milimeter.?(60) Jeden sociálny kresťan zašiel ešte ďalej: ,,Keď si Flám kúpi pozemok vo flámskom Brabantsku, prináša časť flámskej identity.?(61) Toback, prezident Socialistickej strany, dodáva: ,,Už nie je možné napraviť jazykové hranice.?(62) ,,Úľavy sú prostriedok na uprednostňovanie integrácie.?(63) Integrácia znamená prispôsobenie sa flámskej pôde.

Sociálny demokrat Peeters, flámsky minister zodpovedný za obvody periférie, hovorí o provokácii: ,,frankofónni sa nechcú zmieriť s tým, že žijú v jednojazyčnom regióne?.(64) Pokračuje demagogickou tirádou, akoby vystrihnutou z nacistickej publikácie. Treba, vraví Peeters, ,,zlomiť aroganciu frankofónnej buržoázie, ktorá dovoľuje, aby sa domy v centre Brusselu stali brlohmi a sama obýva vily na flámskom predmestí, kde chce navyše byť obsluhovaná po francúzsky?.(65) Toto sme pred 25 rokmi mohli čítať v letákoch fašistickej VMO!

Čo sa týka Brusselu, u flámskej buržoázie letia tie najhrubšie antidemokratické názory. De Feyter, správny zástupca flámskych zamestnávateľov, chce redukovať Brussel na štatút obvodu, kde by už starosta nebol demokraticky volený, ale menovaný vládou so súhlasom oboch parlamentov. Chce zostaviť komunálnu radu, kde by 20% ľudí hovoriacich holandsky malo toľko poslancov ako 80% hovoriacich po francúzsky. Žiada ukončiť systém jazykových úľav a násilnú flaminizáciu frankofónnych. Tieto slová ukazujú, že dôležitá časť flámskej buržoázie otvorene velebí zničenie buržoáznej demokracie, aby presadila svoje nacionalistické fantázie a program extrémnej pravice. Dnes je flámska buržoázia najmocnejšia a najarogantnejšia v Belgicku. Flámsko realizuje 60% pridanej hodnoty, kým Valónsko len 25% a Brussel 15%.

Napriek tomu sa Belgická strana práce nikdy nepripojí k rôznym frontom na obranu francúzskeho jazyka, ktoré v Brusseli buduje buržoázia. Frankofónna buržoázia zostáva, v podstate, šovinistická a pohŕdavá voči holandskému jazyku, ktorý sa odmieta naučiť a používať. Skutočný front na obranu demokracie v Brusseli vyžaduje účasť tak holandsky hovoriacich ako aj frankofónnych pracujúcich, narodených v Belgicku i prisťahovaných.

Strana práce je hrdá na to, že je v Belgicku jedinou unitárnou a zjednotenou stranou - s jedným, celoštátnym vedením - ktorá stanovuje všetky svoje postoje, vrátane celoštátnej úrovne, prostredníctvom diskusie medzi ľuďmi hovoriacimi holandsky, francúzsky, nemecky a prisťahovalcami.

 

5. Komunistický duch

Pestujme ducha proletárskeho internacionalizmu v našich bojoch v Belgicku a v našej podpore všetkým antikapitalistickým bojom vo svete, v našej podpore všetkým anti-imperialistickým bojom v Latinskej Amerike, v Ázii,v Afrike, najmä v Rwande a v Kongu. Pozdravme pri tejto príležitosti konžských vlastencov, pozdravme Alianciu demokratických síl za oslobodenie Konga a pozdravme prezidenta Kabilu!

Majme pokojnú istotu, majme hlbokú istotu, že jedine komunizmus môže zbaviť ľudstvo vykorisťovania, útlaku, štátneho terorizmu, fašizmu a vojny, že jedine komunizmus môže vytvoriť spoločnosť dôstojnosti, slobody a harmonického rozvoja pre pracujúce masy.

Buďme pravými komunistami, študujme Lenina, študujme Stalina, ale najmä sa naučme odovzdávať naše vedomosti masám v jazyku, akému rozumejú. Neviem, či je to preto, že náš odborár Roberto D´Orazio veľa čítal ,,Martinu v škole?, ale on dokáže hovoriť masám vážne veci a je pochopený a nasledovaný. Môžeme sa u ňho zaškoliť.

Posilnime našu kapacitu organizovať v strane robotníkov, pracujúcich, mladých, ktorí sa chcú angažovať v konkrétnych úlohách a bojoch a učme ich postupne komunizmu. Chcem spomenúť príklad 450 robotníkov a pracujúcich, ktorí dobrovoľne pracovali, aby z našich straníckych domov v Liege a v Charleroi, a z našich zdravotníckych domov v Gente, Hobokene, Genku a v Deurne, urobili skutočné skvosty. Chcem vyzdvihnúť príklad mnohých súdruhov, ktorí už na tieto domy vyzbierali 20,3 milióna frankov. A chcem sa poďakovať anonymným súdruhom, ktorí v minulom roku darovali strane celý majetok, čo zdedili - šestnásť miliónov frankov. Aj vďaka ich obetavosti môže Strana práce poskytnúť každý rok určitú pomoc komunistickým organizáciám v treťom svete.

 

Nech žije proletársky internacionalizmus!

Nech žije Manifest Komunistickej strany!

Nech žije socialistická revolúcia!

Nech žije Belgická strana práce!

 

 

 

1. Karl Marx, Friedrich Engels, Manifest Komunistickej strany, Etudes marxistes č.41, 1998, s. 101// 2. Engels,

Lafargue, 27. júla 1893 in Le Parti de la Classe, Maspero, s. 76// 3. K. Marx, F. Engels, cit. dielo, s. 129// 4. Alternatives Economiques, október 1996, s. 28-75 a NRC-Handelsblad, 26. 10. 96// 5. Alternatives Economiques, október 1996, s. 28-75// 6. Alternatives Economiques, október 1996, s. 28-75// 7. Svetová banka, Global Development Finance 1998// 8. Far Eastern Economic Review, 11. 12. 97// 9. Svetová banka, Global Development Finance 1997, s. 116-121// 10. Organizácia ekonomickej spolupráce a rozvoja (OECD) združuje 29 najbohatších krajín sveta// 11. L´Echo, 4. 3. 98, s. 4 a 23. 1. 98, s. 4// 12. Les Echos, 4. 11. 97, s. 4// 13. DIAL, 15. 1. 97, s. 5-10// 14. Revue NATO č.4, 1997, s. 10-16// 15. The Financial Times, 23. 9. 97// 16. Revue NATO č.5, 1997, s. 27-29// 17. Le Monde, 18. 4. 96// 18. NCN, 5. 4. 98, s.1// 19. Van den Brande, Vlaamse Raad, 22. 9. 97, s. 9// 20. Videx, Stalinisme, Le Document, Paríž 1944// 21. Steuckers Robert, Freson Pierre a Gaye Guillaume, Le petit Lexicon du partisan Européen// 22. Tobback, Afscheid van een stiefzoon, s. 28// 23. Vlaamse Raad, Verslag, 95-96, č. 13, s. 10// 24. L´Echo, 11. 9. 97, s. 10// 25. Vlaamse Raad 95-96, č. 2, s. 9// 26. Claude Demelenne a Bénédicte Vaes, Le cas Happart, la tentation nationaliste, Ed. Luc Pire, s. 169// 27. Demelenne a Vaes, tamtiež. s. 181// 28. tamtiež, s. 49 a 241// 29. Tlačová konferencia B PLUS, 20. 3. 98// 30. Lenin, Notes critiques sur la question nationale, Oeuvres completes, Editions sociales, Paríž 1959, zv. 20, s. 39-40// 31. Demelenne a Vaes, cit. dielo, s. 277// 32. Vlaamse Raad, 10. 7. 1996, s. 12-12// 33. Le Soir, 6. 9. 1996, s. 3// 34. Tlačová konferencia B PLUS, 20. 3. 1998// 35. De Morgen, 17. 12. 96, s. 3// 36. Vlaams Parlerment, Compte rendu analytique, 28. 1. 98, s. 6-7// 37. De Morgen, 17. 12. 96, s.3// 38. VU, Vlaamser dan ooit, 1993, s. 54// 39. José Fontaine, La Wallonie et les intellectuels, Cahiers Marxistes a Toudi, 11. 11. 1992, č. 182, s. 94-95// 40. Le Soir, 19. 10. 92// 41. Le Soir, 16. 5. 97// 42. De Morgen, 5. 12. 96, s. 14// 43. De Morgen, 30. 9. 96, s. 9// 44. Gazet van Antwerpen, 26. 1. 98, s. 4// 45. De Morgen, 19. 6. 97, s. 4// 46. La Wallonie, 26. 6. 97, s.5// 47. L´Echo, 17. 9. 96, s.2// 48. Vlaams Raad, 25. 9. 97// 49. Gazet van Antwerpen, 16. 3. 98, s. 6// 50. De Morgen, 1. 12. 97, s. 4// 51. De Morgen, 1. 12. 97, s. 4// 52. Le Soir, 10. 3. 98, s. 3// 53. Demelenne a Vaes, cit. dielo, s. 124-5// 54. Combat, 2. 3. 61// 55. LRT, Programme Electoral, apríl 1997, s.7// 56. Lenin, cit. dielo, s. 44// 57. Vlaamse Raad, 14. 1. 98// 58. V.P., 1. 4. 98, s. 5// 59. Vlaamse Raad, 7. 2. 96// 60. Vlaamse Raad, 11. 2. 98// 61. Vlaamse Raad, 16. 1. 96// 62. Le Soir, 10. 2. 98, s. 3// 63. De Morgen, 28. 10. 97, s. 5// 64. De Morgen, 2. 4. 98, s. 4// 65. De Morgen, 3. 3. 98, s. 4.

 

Ludo Martens

Bd M. Lemonnier 171

1000 Bruxelles

BELGIQUE

 

 

 

Poznámka prekladateľa:

Príčiny vzniku nacionalizmu ako nástroja buržoázie na rozštiepenie jednoty pracujúcich existujú všade v kapitalistickom svete. Avšak, nacionalizmus nezaniká automaticky a definitívne so zrušením kapitalistického vlastníctva a štátu. Táto ideológia buržoázneho pôvodu môže v rôznej intenzite účinkovať, ba aj mohutnieť, v rozvíjajúcom sa socialistickom štáte, môže pohltiť zmýšľanie ľudu i členov komunistickej strany. Skrátka, ak sa komunistická strana v mnohonárodnom socialistickom štáte vzdá princípov marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu, zlikvidujú sa postupne samotné základy socializmu a jednotného mnohonárodného štátu. Zostane len kapitalistický útlak a konflikty medzi národmi. Myslím, si že to, čo spája dejiny Belgicka a socialistického Československa, je práve pasca nacionalizmu. Preto je, podľa mňa, prejav Luda Martensa rovnako aktuálny v Belgicku i u nás, na Slovensku, kde dnes každý internacionalista čelí nacionalistickej propagande hlavne zo strany slovenských fašistov a maďarských nacionalistov, ako i nacionalizmu vodcov ostatných národnostných menšín a etník. Bezprostredne vážny je osud Rómov, ktorí, ako najspodnejšie etnikum a trieda, sú prvým terčom na rane všeobecne zdieľaného rasizmu. Práve preto som Martensov prejav preložil celý. Ako varovanie pred ďalšou katastrofou a zároveň ako výzvu k začiatku skutočne marxistického skúmania dejín Československa od unitárneho štátu k federalizmu až po jeho rozbitie. Pochopením minulosti sa nám ukáže revolučná cesta vpred, k socialistickému štátu, ktorý bude nevyhnutne československý.

Leo Singer
{moscomment}

 
< Předch.   Další >
Partneři:
http://www.kscm.cz
http://www.sosstudent.cz
http://www.kubadnes.cz
18. světový festival mládeže a studentstva
http://davdva.sk/
http://www.klub-pohranici.cz/
Top of Page Powered by Mambo Open Source
© 2020 Komunistický svaz mládeže
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.