Úvodní stránka arrow Literatura arrow Bedřich Engels: Zásady komunismu Saturday, November 01 2014  
Kdo jsmeWho we areKontaktujte násKalendář akcíOdkazyInternationalNávštěvní kniha
Advertisement
Bedřich Engels: Zásady komunismu Tisk E-mail
Pondělí, 03 duben 2006

1. otázka: Čo je komunizmus?

Odpoveď: Komunizmus je učenie opodmienkach oslobodenia proletariátu.

 

2. otázka: Čo je proletariát?

Odpoveď: Proletariát je tá spoločenská trieda, ktorá sa živí predajom svojej práce, anie ziskom znejakého kapitálu; trieda, ktorej blaho abieda, život asmrť, celá existencia závisí od dopytu po práci, teda od toho, ako sa strieda dobrá alebo zlá situácia vhospodárskom živote, od výkyvov bezuzdnej konkurencie. Slovom, proletariát, čiže trieda proletárov, je pracujúca trieda devätnásteho storočia.

 

3. otázka: Teda nejestvovali vždy proletári?

Odpoveď: Nie. Chudobné apracujúce triedy boli vždy; apracujúce triedy boli väčšinou chudobné. Ale takí chudobní, takí robotníci, čo žili vo vyššie opísaných pomeroch, teda proletári, nejestvovali vždy, práve tak ako konkurencia nebola vždy voľná abezuzdná.

 

4. otázka: Ako vznikol proletariát?

Odpoveď: Proletariát vznikol priemyselnou revolúciou, ktorá prebiehala vdruhej polovici minulého storočia vAnglicku aktorá sa od tých čias opakovala vo všetkých civilizovaných krajinách sveta. Túto priemyselnú revolúciu spôsobil vynález parného stroja, rozličných pradiacich strojov, mechanického tkáčskeho stavu acelého radu iných mechanických zariadení. Tieto stroje, ktoré boli veľmi drahé, a teda si ich mohli kúpiť iba veľkí kapitalisti, zmenili celý doterajší spôsob výroby avytlačili doterajších robotníkov tým, že stroje vyrábali tovary lacnejšie alepšie ako robotníci na svojich nedokonalých kolovratoch atkáčskych stavoch. Tieto stroje vydali priemysel celkom do rúk veľkých kapitalistov aúplne znehodnotili aj nepatrný majetok robotníkov (nástroje, tkáčske stavy atď.), takže kapitalisti mali čoskoro vrukách všetko arobotníkom nezostalo nič. Takto sa zaviedol továrenský systém vo výrobe látok. – Keď už raz bol daný podnet na zavedenie strojov atovárenského systému, zakrátko sa tento systém začal požívať aj vo všetkých ostatných priemyselných odvetviach najmä vtextilnom tlačiarstve, kníhtlačiarstve, hrnčiarstve akovopriemysle. Práca sa čoraz viac rozdeľovala medzi jednotlivých robotníkov, takže robotník, ktorý predtým vykonával na nejakom výrobku celú prácu, teraz vykonával iba časť tejto práce. Táto deľba práce umožnila vyrábať výrobky rýchlejšie, atým aj lacnejšie. Zredukovala činnosť každého robotníka na veľmi jednoduchý, každú chvíľu mechanicky opakovaný úkon, ktorý mohol stroj vykonať nielen rovnako dobre, ale ešte oveľa lepšie. Atak všetky tieto priemyselné odvetvia – práve tak ako pradiarstvo atkáčstvo – rad-radom ovládla parná sila, stroje atovárenský systém. Tým sa však zároveň dostali úplne do rúk veľkých kapitalistov arobotníci prišli aj tu oposledný zvyšok samostatnosti. Postupne sa pod nadvládu továrenského systému dostávala stále viac nielen vlastná manufaktúra, ale aj remeslá, pretože veľkí kapitalisti aj tu vytláčali drobných majstrov tým, že zriaďovali veľké dielne, vktorých sa ušetrili mnohé náklady apráca sa taktiež dala rozdeliť na mnoho úkonov. Tak sme teraz dospeli ktomu, že vcivilizovaných krajinách sa takmer vo všetkých pracovných odvetviach pracuje továrenským systémom, že takmer vo všetkých pracovných odvetviach vytlačil veľký priemysel remeslo amanufaktúru. – Vdôsledku toho doterajší stredný stav, najmä drobní remeselnícki majstri, čoraz väčšmi prichádzali na mizinu, bývalé postavenie robotníkov sa úplne zmenilo avytvorili sa dve nové triedy, ktoré postupne pohlcujú všetky ostatné triedy. Sú to:

I. Trieda veľkých kapitalistov, ktorí sú vo všetkých civilizovaných krajinách už teraz takmer výlučnými vlastníkmi všetkých existenčných prostriedkov isurovín aprostriedkov (strojov, továrni) potrebných na výrobu existenčných prostriedkov. Je to trieda buržujov, čiže buržoázia.

II. Trieda úplne nemajetných, ktorí sú odkázaní predávať buržujom svoju prácu, aby za ňu získali existenčné prostriedky potrebné na živobytie. Táto trieda sa nazýva trieda proletárov, čiže proletariát.

 

5. otázka: Za akých podmienok predávajú proletári buržujom prácu?

Odpoveď: Práca je tovar ako každý iný ajej cena sa určuje presne podľa tých istých zákonov ako cena každého iného tovaru. Za nadvlády veľkého priemyslu alebo voľnej konkurencie, čo je – ako uvidíme – to isté, cena nejakého tovaru sa vpriemere rovná vždy jeho výrobným nákladom. Cena práce sa teda tiež rovná výrobným nákladom práce. Výrobné náklady práce zasa predstavujú práve toľko existenčných prostriedkov, koľko je potrebné na to, aby si robotník mohol zachovať svoju práceschopnosť aaby robotnícka trieda nevymrela. Robotník teda nedostane za svoju prácu viac, než si vyžaduje tento účel; cena práce, čiže mzda, bude teda to najnižšie, t. j. minimum, ktoré je potrebné na živobytie. Keďže však obchody idú raz horšie, raz lepšie, dostane robotník raz viac, inokedy menej, práve tak ako továrnik dostáva za svoj tovar raz viac, inokedy menej. Lenže práve tak ako továrnik včase dobrej alebo zlej hospodárskej situácie nedostáva vpriemere ani viac, ani menej za svoj tovar, než sú jeho výrobné náklady, ani robotník nedostane vpriemere ani viac, ani menej než práve toto minimum. Tento ekonomický zákon mzdy sa bude presadzovať tým neúprosnejšie, čím väčšmi sa bude veľký priemysel zmocňovať všetkých pracovných odvetví.

 

6. otázka: Aké pracujúce triedy jestvovali pred priemyselnou revolúciou?

Odpoveď: Pracujúce triedy žili na rôznych vývinových stupňoch spoločnosti vrozmanitých pomeroch amali rozdielne postavenie voči majetným avládnúcim triedam. Vstaroveku boli pracujúci otrokmi majiteľov, ako sú ešte podnes vmnohých zaostalých krajinách adokonca aj vjužnej časti Spojených štátov. Vstredoveku boli nevoľníkmi statkárskej šľachty, ako napríklad ešte teraz vUhorsku, Poľsku aRusku. Vstredoveku aaž do priemyselnej revolúcie žili okrem toho vmestách remeselnícki tovariši, ktorí pracovali vslužbách maloburžoáznych majstrov, avývinom manufaktúry postupne vznikali aj manufaktúrni robotníci, ktorých zamestnávali už väčší kapitalisti.

 

7. otázka: Čím sa líši proletár od otroka?

Odpoveď: Otrok je predaný raz navždy; proletár sa musí predávať denne akaždú hodinu. Jednotlivý otrok, ktorý je vlastníctvom jedného pána, má už preto, že je to vzáujme tohto pána, zaistenú existenciu, ikeď hocako biednu; jednotlivý proletár, ktorý je vlastníctvom vlastne celej buržoáznej triedy aktorého práca sa kupuje len vtedy, keď ju niekto potrebuje, nemá zabezpečenú existenciu. Táto existencia je zabezpečená len proletárskej triede ako celku. Otrok stojí mimo konkurencie, proletár stojí vjej strede apociťuje všetky jej výkyvy. Otroka považujú za vec, nie za člena občianskej spoločnosti; proletára uznávajú za osobu, za člena občianskej spoločnosti. Otrok teda môže mať lepšiu existenciu ako proletár, ale proletár je príslušníkom spoločnosti vyššieho vývinového stupňa, apreto stojí na vyššom stupni ako otrok. Otrok sa oslobodzuje tým, že zo všetkých súkromnovlastníckych vzťahov odstraňuje len vzťah otroctva, atým sa stáva ešte len proletárom; proletár sa môže oslobodiť len tým, že zruší, súkromné vlastníctvo vôbec.

 

8. otázka: Čím sa líši proletár od nevoľníka?

Odpoveď: Nevoľník má vdržbe aužívaní výrobný prostriedok, kus pôdy, amusí za to odvádzať časť výnosu alebo prácu. Proletár pracuje výrobnými prostriedkami iného, na účet tohto iného adostáva za to časť výnosu. Nevoľník odovzdáva, proletárovi odovzdávajú. Nevoľník má existenciu zabezpečenú, proletár nemá. Nevoľník stojí mimo konkurencie, proletár stojí uprostred nej. Nevoľník sa oslobodzuje tým, že utečie do mesta astane sa tam remeselníkom, alebo tým, že namiesto práce avýrobkov dáva zemepánovi peniaze astane sa slobodným árendátorom, alebo tým, že vyženie svojho feudálneho pána asám sa stane vlastníkom; slovom oslobodzuje sa tým, že nejakým spôsobom vstupuje do triedy majetných ado konkurencie. Proletár sa oslobodí tým, že odstráni konkurenciu, súkromné vlastníctvo avšetky triedne rozdiely.

 

9. otázka: Čím sa líši proletár od remeselníka?

 

10. otázka: Čím sa líši proletár od manufaktúrneho robotníka?

Odpoveď: Manufaktúrny robotník všestnástom až osemnástom storočí vlastnil takmer všade ešte nejaký výrobný prostriedok, mal svoj tkáčsky stav, kolovraty pre svoju rodinu, kus poľa, ktoré vo voľnom čase obrábal. Proletár nič také nemá. Manufaktúrny robotník žije takmer vždy na vidieku avo viac menej patriarchálnych vzťahoch so svojím zemepánom alebo zamestnávateľom: proletár žije väčšinou vo veľkých mestách ajeho vzťah kzamestnávateľovi je čisto peňažný. Manufaktúrny robotník, vytrhnutý veľkým priemyslom zjeho patriarchálnych vzťahov, stráca majetok, ktorý ešte mal, aaž takto sa stáva proletárom.

 

11. otázka: Aké boli bezprostredné dôsledky priemyselnej revolúcie arozdelenia spoločnosti na buržujov aproletárov?

Odpoveď: Po prvé, keďže strojová výroba neustále zlacňovala priemyselné výrobky, vo všetkých krajinách sveta sa úplne zničil starý systém manufaktúry, čiže priemyslu založenom na ručnej práci. Všetky polo barbarské krajiny, ktorých sa doteraz historický vývoj viac-menej nedotkol aich priemysel doteraz spočíval na manufaktúre, boli tým násilne vytrhnuté zo svojej uzavretosti. Kupovali lacnejší tovar od Angličanov anechali zahynúť vlastných manufaktúrnych robotníkov. Krajiny, ktoré po tisícročia neurobili nijaký pokrok, ako napríklad India, takto sa skrz naskrz zrevolucionizovali, adokonca Čína kráča teraz vústrety revolúcii. Došlo ta tak ďaleko, že nejaký nový stroj, ktorý sa dnes vynájde vAnglicku, za jeden rok pripraví vČíne milióny robotníkov ochlieb. Takto spojil veľký priemysel všetky národy na zemi, zlúčil všetky malé miestne trhy vo svetový trh, pripravil všade pôdu pre civilizáciu apokrok adosiahol to, že všetko čo sa deje vcivilizovaných krajinách, musí spätne pôsobiť na všetky ostatné krajiny. Takže ak sa teraz robotníci vAnglicku alebo Francúzsku oslobodia, vo všetkých ostatných krajinách nevyhnutne dôjde krevolúciám, ktoré skôr či neskôr oslobodia aj tamojších robotníkov.

Po druhé, priemyselná revolúcia spôsobila, že všade, kde veľký priemysel nastúpil na miesto manufaktúry, bohatstvo amoc buržoázie nesmierne vzrástli astala sa tak prvou triedou vkrajine. To malo za následok, že všade, kde sa tak stalo, dostala buržoázia do rúk politickú moc avytlačila doterajšie vládnúce triedy, aristokraciu, cechových mešťanov apredstaviteľa obidvoch – absolutistickú monarchiu. Buržoázia zničila moc aristokracie, šľachty, tým, že zrušila majoráty čiže nepredajnosť pozemkového vlastníctva avšetky výsady šľachty. Zničila moc cechových mešťanov zrušením všetkých cechov aremeselníckych privilégií. Nahradila obidve voľnou konkurenciou, t. j. takými spoločenskými pomermi, vakých má každý právo zaoberať sa hociktorým priemyselným odvetvím, pričom nič mu vtom nemôže brániť okrem nedostatku potrebného kapitálu. Zavedenie voľnej konkurencie sa teda rovná verejnému vyvlastneniu, že odteraz sú si členovia spoločnosti nerovní už len potiaľ, pokiaľ sú nerovné ich kapitály, že kapitál sa stál rozhodujúcou mocou, apreto kapitalisti, buržuji, sa stali prvou triedou spoločnosti. Voľná konkurencia je však pre začiatok veľkého priemyslu nevyhnutná, pretože sú to jediné spoločenské pomery, vktorých sa môže vzmáhať veľký priemysel. Buržoázia, keď takto zničila spoločenskú moc šľachty acechových mešťanov, zničila aj ich politickú moc. Tak ako sa vspoločnosti vyšvihla do postavenia prvej triedy, vyhlásila sa aj politicky za prvú triedu. Dosiahla to zavedením zastupiteľského systému, ktorý spočíva na rovnosti občanov pred zákonom, na legálnom uznaní voľnej konkurencie, aktorý sa udomácnil veurópskych krajinách vo forme konštitučnej monarchie. Vtýchto konštitučných monarchiách majú právo voliť iba tí, čo vlastnia určitý kapitál, teda len buržuji; títo buržoázni voliči volia poslancov atíto buržoázny poslanci volia buržoáznu vládu využívajúc právo odoprieť platenie daní.

Po tretie, priemyselná revolúcia rozvíjala všade proletariát vtakej istej miere, ako rozvíjala buržoáziu. Úmerne srastom bohatstva buržujov rástol počet proletárov. Keďže proletárov môže zamestnávať iba kapitál akapitál sa rozmnožuje len vtedy, ak dáva prácu robotníkom, pribúda proletariát úmerne tomu, ako pribúda kapitálu. Priemyselná revolúcia zároveň sústreďuje buržujov, ako aj proletárov vo veľkých mestách, kde sú najvýhodnejšie podmienky pre priemyselné podnikanie, atoto sústredenie veľkých más na jednom mieste dáva proletárom vedomie vlastnej sily. Ďalej, čím viac sa priemyselná revolúcia rozvíja, čím viac je nových strojov, ktoré vytláčajú ručnú prácu, tým viac stláča veľký priemysel mzdy – ako sme už povedali – na minimum, takže postavenie proletariátu je čoraz neznesiteľnejšie. Atak, jednak vzrastajúcou nespokojnosťou, jednak rastúcou mocou proletariátu, pripravuje priemyselná revolúcia spoločenskú revolúciu, ktorú uskutoční proletariát.

 

12. otázka: Aké boli ďalšie dôsledky priemyselnej revolúcie?

Odpoveď: Parným strojom aostatnými strojmi vytvoril veľký priemysel prostriedky, ktorými možno za krátky čas apri malých nákladoch donekonečna rozširovať priemyselnú výrobu. Voľná konkurencia, ktorá ztohto veľkého priemyslu nevyhnutne vyplýva, nadobudla pri takejto ľahkosti výroby veľmi skoro neobyčajne prudký charakter; mnoho kapitalistov sa vrhlo na priemysel azakrátko sa vyrábalo viac, než sa mohlo spotrebovať. Následkom toho vyrobené tovary nešli na odbyt anastala takzvaná obchodná kríza. Továrne museli zastaviť výrobu, továrnici zbankrotovali arobotníci prišli ochlieb. Všade nastala veľká bieda. Po nejakom čase sa nadbytočné výrobky predali, továrne začali znovu pracovať, mzdy stúpali apozvoľna šli obchody zasa lepšie než kedykoľvek predtým. Onedlho sa však opäť vyrobilo priveľa tovaru adošlo knovej kríze, ktorá prebiehala presne tak ako predchádzajúca. Atak sa od začiatku tohto storočia pomery vpriemysle vyznačujú neustálym striedaním období prosperity aobdobí krízy. Takmer pravidelne došlo každých päť až sedem rokov ktakejto kríze, ktorá vždy spôsobila úžasnú biedu robotníkov, všeobecnú revolučnú náladu aznamenala veľké nebezpečenstvo pre jestvujúce pomery vôbec.

 

13. otázka: Čo vyplýva ztýchto pravidelne sa opakujúcich obchodných kríz?

Odpoveď: Po prvé: Že veľký priemysel, hoci vprvom období svojho vývinu sám vytvoril voľnú konkurenciu, teraz jednako len prerástol hranice voľnej konkurencie; že konkurencia avôbec podnikanie jednotlivcov vpriemyselnej výrobe sa stali pre veľký priemysel okovami, ktoré musí rozbiť aaj rozbije; že kým veľký priemysel bude vyrábať terajším spôsobom, môže sa udržať iba za cenu toho, že každých sedem rokov sa opakuje všeobecný zmätok, ktorý zakaždým ohrozuje celú civilizáciu avrhá do biedy nielen proletárov, ale privádza na mizinu aj mnohých buržujov; že je teda nevyhnutné buď sa veľkého priemyslu úplne vzdať, čo je absolútne nemožné, alebo že veľký priemysel nevyhnutne vyžaduje celkom novú organizáciu spoločnosti, vktorej priemyselnú výrobu už nebudú usmerňovať jednotlivci, vzájomne si konkurujúci, ale celá spoločnosť, ato podľa pevného plánu apodľa potrieb všetkých.

Po druhé: Že veľký priemysel arozširovanie výroby donekonečna, pre ktoré dáva podmienky, umožnia také spoločenské pomery, vktorých sa zo všetkých životných potrieb vyrába toľko, že každý člen spoločnosti bude vďaka tomu schopný všetky svoje sily avlohy úplne slobodne rozvíjať auplatňovať. Takže teda práve tá vlastnosť veľkého priemyslu, ktorá vdnešnej spoločnosti spôsobuje všetku biedu avšetky obchodné krízy, je práve tou vlastnosťou, ktorá pri inej spoločenskej organizácii odstráni práve túto biedu atieto neblahé výkyvy. Je preto úplne jasne dokázané:

1. že odteraz treba všetky tieto zlá pripisovať jedine spoločenskému zriadeniu, ktoré už nevyhovuje pomerom, a

2. že jestvujú prostriedky, aby sa tieto zlá novým spoločenským zriadením úplne odstránili.

 

14. otázka: Aké bude musieť byť toto nové spoločenské zriadenie?

Odpoveď: Predovšetkým bude musieť podnikanie vpriemysle avo všetkých výrobných odvetviach vôbec zobrať zrúk jednotlivcov, ktorí si navzájom konkurujú, avšetky tieto výrobné odvetvia dať do rúk celej spoločnosti, t. j. vyrábať na spoločný účet, podľa spoločného plánu aza účasti všetkých členov spoločnosti. Nové spoločenské zriadenie teda odstráni konkurenciu anahradí ju združovaním. Keďže priemyselné podnikanie jednotlivcov nevyhnutne viedlo ksúkromnému vlastníctvu akonkurencia nie je nič iné ako spôsob priemyselného podnikania jednotlivých súkromných vlastníkov, nemožno súkromné vlastníctvo oddeliť od priemyselného podnikania jednotlivcov aod konkurencie. Súkromné vlastníctvo treba teda tiež zrušiť ana jeho miesto nastúpi spoločné používanie všetkých výrobných prostriedkov arozdeľovanie všetkých výrobkov podľa spoločnej dohody, čiže takzvané majetkové spoločenstvo. Zrušenie súkromného vlastníctva je dokonca najstručnejším anajvýstižnejším zhrnutím prestavby celého spoločenského zriadenia, ktorá nevyhnutne vyplýva zvývinu priemyslu, akomunisti to preto oprávnene zdôrazňujú ako hlavnú požiadavku.

 

15. otázka: Nebolo teda možné zrušiť súkromné vlastníctvo skôr?

Odpoveď: Nie. Každá zmena vspoločenskom zriadení, každý prevrat vo vlastníckych vzťahoch bol nevyhnutným dôsledkom vytvorenia nových výrobných síl, ktoré sa už nechceli podrobiť starým vlastníckym vzťahom. Tak vzniklo isúkromné vlastníctvo. Pretože súkromné vlastníctvo nejestvovalo odjakživa, až keď sa koncom stredoveku zaviedol formou manufaktúry nový spôsob výroby, ktorý nebolo možné podriadiť vtedajšiemu feudálnemu acechovému vlastníctvu, vtedy táto manufaktúra, ktorá prerástla rámec starých vlastníckych vzťahov, vytvorila novú formu vlastníctva, súkromné vlastníctvo. Lenže pre manufaktúru apre prvý vývinový stupeň veľkého priemyslu nebola možná iná forma vlastníctva ako súkromné vlastníctvo, iné spoločenské zriadenie ako zriadenie založené na súkromnom vlastníctve. Kým nemožno vyrábať toľko, aby to nielen stačilo pre všetkých, ale aby ešte aj zostal prebytok výrobkov na rozmnoženie spoločenského kapitálu ana ďalšie rozvíjanie výrobných síl, dovtedy bude stále jestvovať vládnúca trieda, ktorá disponuje výrobnými silami spoločnosti, achudobná, utláčaná trieda. Aké sú tieto triedy, to závisí od vývinového stupňa výroby. Vstredoveku, závislom od poľnohospodárstva, máme zemepána anevoľníka, vmestách neskoršieho stredoveku vidíme cechového majstra, tovariša anádenníka, sedemnáste storočie má majiteľa manufaktúry amanufaktúrneho robotníka, devätnáste storočie veľkého továrnika aproletára. Je jasné, že doposiaľ neboli výrobné sily natoľko rozvinuté, aby sa dalo vyrábať dosť pre všetkých, aže sa súkromné vlastníctvo stalo pre tieto výrobné sily putom, prekážkou. No teraz, keď sa vdôsledku vývinu veľkého priemyslu, po prvé, vytvorili vnevídanej miere kapitály avýrobné sily ajestvujú prostriedky, ktorými možno tieto výrobné sily za krátky čas rozmnožiť do nekonečna; po druhé, keď sú tieto výrobné sily sústredené vrukách malého počtu buržujov, zatiaľ čo veľké masy ľudu sa čoraz väčšmi proletarizujú aich postavenie je tým horšie abiednejšie, čím viac sa bohatstvo buržujov rozmnožuje; po tretie, keď tieto mohutné aľahko znásobiteľné sily natoľko prerástli súkromnému vlastníctvu aburžujom cez hlavu, že každú chvíľu vyvolávajú otrasy vspoločenskom poriadku, až teraz sa stalo zrušenie súkromného vlastníctva nielen možným, ale dokonca bezpodmienečne nevyhnutným.

 

16. otázka: Možno súkromné vlastníctvo zrušiť pokojnou cestou?

Odpoveď: Bolo by žiadúce, aby sa to dalo uskutočniť, akomunisti by boli iste poslední, ktorí by sa tomu vzopreli. Komunisti veľmi dobre vedia, že všetky sprisahania nielenže neprinášajú úžitok, ale sú dokonca škodlivé. Vedia príliš dobre, že revolúcie sa nerobia úmyselne asvojvoľne, ale že vždy avšade boli nevyhnutným dôsledkom okolností, ktoré sú od vôle avedomia jednotlivých strán acelých tried úplne nezávislé. Vidia však aj to, že vývoj proletariátu je takmer vo všetkých civilizovaných krajinách násilne potlačovaný aže odporcovia komunistov sa takto vlastne všemožne usilujú vyvolať revolúciu. Ak by týmto spôsobom nakoniec vohnali utláčaný proletariát do revolúcie, my komunisti budeme vec proletárov práve tak brániť činmi, ako ju teraz bránime slovami.

 

17. otázka: Bude možné odstrániť súkromné vlastníctvo odrazu?

Odpoveď: Nie, práve tak ako nemožno už jestvujúce výrobné sily odrazu natoľko znásobiť, ako to vyžaduje vytvorenie spoločenstva. Revolúcia proletariátu, ku ktorej veľmi pravdepodobne dôjde, bude teda môcť len postupne prebudovať terajšiu spoločnosť aodstrániť súkromné vlastníctvo až po vytvorení potrebného množstva výrobných prostriedkov.

 

18. otázka: Aký bude vývin tejto revolúcie?

Odpoveď: Nastolí predovšetkým demokratické štátne zriadenie, atým priamo či nepriamo politickú moc proletariátu. VAnglicku, kde proletári už teraz tvoria väčšinu, to bude priamo. Nepriamo vo Francúzsku avNemecku, kde väčšinu národa tvoria nielen proletári, ale aj drobní roľníci amalobužuji, ktorí sú ešte len na prechode kproletariátu avo všetkých svojich politických záujmoch čoraz väčšmi závisia od proletariátu, apreto sa čoskoro budú musieť podriadiť požiadavkám proletariátu. To si asi vyžiada ďalší boj, ktorý sa však môže skončiť jedine víťazstvom proletariátu.

Demokracia by nijako neprospela proletariátu, keby sa ihneď nepoužila ako prostriedok na presadenie ďalších opatrení, namierených priamo proti súkromnému vlastníctvu azabezpečujúcich existenciu proletariátu. Najdôležitejšie opatrenia, ktoré sa už teraz javia ako nevyhnutný dôsledok jestvujúcich pomerov, sú tieto:

1. Obmedzenie súkromného vlastníctva progresívnymi daňami, vysokými dedičskými daňami, zrušením dedenia vbočnej línii (bratia, synovci atď.), nútenými pôžičkami atď.

2. Postupné vyvlastňovanie pozemkových vlastníkov, továrnikov, majiteľov železníc alodeníc, jednak konkurenciou štátneho priemyslu, jednak priamo za odškodnenie vasignátoch.

3. Konfiškácia majetku všetkých emigrantov atých, čo sa vzbúrili proti väčšine ľudu.

4. Organizovanie práce, alebo zamestnávanie proletárov na štátnych majetkoch, vtovárňach adielňach, čim sa odstráni konkurencia medzi robotníkmi atovárnici, kým ešte jestvujú, budú nútení platiť tie isté zvýšenie mzdy ako štát.

5. Rovnaká pracovná povinnosť všetkých členov spoločnosti až do úplného zrušenia súkromného vlastníctva. Vytvorenie priemyselných armád, najmä pre poľnohospodárstvo.

6. Sústredenie úverníctva apeňažníctva do rúk štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom azrušenie všetkých súkromných bánk abankárov.

7. Rozmnoženie národných továrni, dielní, železníc alodí, zúrodnenie všetkej pôdy azlepšenie už zúrodnených pozemkov, a to úmerne srozmnožením kapitálov arobotníkov, ktorých má národ kdispozícii.

8. Výchova všetkých detí od tej chvíle, keď už nepotrebujú počiatočnú materskú opateru, vštátnych ústavoch ana štátne trovy. Spojenie výchovy svýrobou.

9. Vybudovanie veľkých palácov na národných majetkoch ako spoločne bydliska pre kolektívy občanov, ktorí budú pracovať tak vpriemysle, ako aj vpoľnohospodárstve; tieto sídliská spájajú vsebe výhody mestského aj dedinského života, ale bez jednostranností anevýhod obidvoch spôsobov života.

10. Zbúranie všetkých nezdravých anevyhovujúco postavených obytných domov amestských štvrtí.

11. Rovnaké dedičské právo pre nemanželské deti ako pre manželské.

12. Sústredenie všetkej dopravy vrukách národa. Prirodzene, všetky tieto opatrenia sa nedajú uskutočniť naraz. Ale jedno opatrenie zakaždým vyvolá ďalšie. Po prvom radikálnom útoku na súkromné vlastníctvo bude proletariát nútený postupovať stále ďalej, včoraz väčšej miere sústreďovať rukách štátu všetok kapitál, všetko poľnohospodárstvo, všetok priemysel, všetku dopravu, všetku výmenu. Ktomu smerujú všetky tieto opatrenia, pričom budú uskutočniteľné arozvinú svoje centralizujúce dôsledky presne vtakej miere, vakej proletariát svojou prácou znásobí sily krajiny. Napokon, až všetok kapitál, všetka výroba avšetka výmena sa sústredia vrukách národa, zanikne súkromné vlastníctvo samo od seba, peniaze sa stanu zbytočné, výroba sa tak rozšíri aľudia sa tak zmenia, že môžu zaniknúť aj posledné formy stykov starej spoločnosti.

 

19. otázka: Môže táto revolúcia prebiehať len vjednej jedinej krajine?

Odpoveď: Nie. Veľký priemysel už tým, že vytvoril svetový trh, spojil všetky národy sveta, najmä civilizované, vtakej miere, že každý jednotlivý národ je závislí od toho, čo sa deje udruhého národa. Ďalej veľký priemysel natoľko vyrovnal spoločenský vývoj vo všetkých civilizovaných krajinách, že sa vo všetkých týchto krajinách stali zburžoázie aproletariátu dve rozhodujúce triedy spoločnosti aboj medzi nimi sa stal hlavným bojom dňa. Preto komunistická revolúcia nebude len národná, ale dôjde knej súčasne vo všetkých civilizovaných krajinách, t. j. aspoň vAnglicku, Amerike, vo Francúzsku avNemecku. Vkaždej ztýchto krajín sa revolúcia rozvinie rýchlejšie alebo pomalšie podľa vyspelosti priemyslu, veľkosti bohatstva amnožstva výrobných síl tej ktorej krajiny. VNemecku ju preto možno uskutočniť najpomalšie anajťažšie, vAnglicku najrýchlejšie anajľahšie. Bude mať značný vplyv na ostatné krajiny sveta, úplne pozmení ich doterajší spôsob vývoja aveľmi ho urýchli. Je to univerzálna revolúcia, apreto jej pole bude tiež univerzálne.

 

20. otázka: Aké budú následky konečného odstránenia súkromného vlastníctva?

Odpoveď: Tým, že spoločnosť vezme zrúk súkromných kapitalistov používanie všetkých výrobných síl adopravných prostriedkov, ako aj výmenu arozdeľovanie výrobkov, abude ich spravovať podľa plánu vychádzajúceho zdaných prostriedkov apotrieb celej spoločnosti, odstránia sa vprvom rade všetky zlé následky, ktoré sú teraz ešte spojené spriemyselnou veľkovýrobou. Nebudú krízy; rozšírená výroba, ktorá je pre terajšie spoločenské zriadenie nadvýrobou, atak závažnou príčinou biedy, nebude potom ani stačiť abude ju treba ešte ďalej rozšíriť. Nadvýroba nezapríčiní biedu, naopak, zabezpečí uspokojovanie najnaliehavejších potrieb spoločnosti, ale všetkých potrieb, vytvorí nové potreby azároveň aj prostriedky na ich uspokojovanie. Bude podmienkou apodnetom kďalším pokrokom, dosiahne tieto pokroky bez toho, aby spôsobila – ako doteraz vždy – zmätok vspoločenskom poriadku. Veľký priemysel, oslobodený od tlaku súkromného vlastníctva, rozvinie sa do takých rozmerov, vporovnaní sktorým sa jeho terajší rozsah bude javiť práve tak nepatrný ako manufaktúra vporovnaní sveľkým priemyslom našich čias. Tento rozvoj priemyslu prinesie spoločnosti dostatočné množstvo výrobkov na uspokojenie potrieb všetkých. Takisto poľnohospodárstvo, ktorému doteraz bráni tlak súkromného vlastníctva arozdrobenosť pôdy, aby si osvojilo už dosiahnuté zlepšenia avýsledky vedeckého rozvoja, znamená nevídaný rozmach aposkytne spoločnosti úplne postačujúce množstvo výrobkov. Spoločnosť bude týmto spôsobom vyrábať dosť výrobkov, aby vedela rozdeľovanie zariadiť tak, že sa uspokoja potreby všetkých členov. Rozdelenie spoločnosti na rôzne, proti sebe stojace triedy bude zbytočné. Anielen zbytočné, ale dokonca nezlučiteľné snovým spoločenským zriadením. Triedy vznikli zdeľby práce adoterajší spôsob deľby práce úplne zanikne. Keďže mechanické achemické pomôcky samy osebe nestačia pozdvihnúť priemyselnú apoľnohospodársku výrobu na spomenutú úroveň, aj schopnosti ľudí, ktorí narábajú týmito prostriedkami, musia byť primerane rozvinuté. Práve tak ako roľníci amanufaktúrni robotníci vminulom storočí úplne zmenili svoj spôsob života astali sa znich celkom iní ľudia, keď sa dostali do víru veľkého priemyslu, práve tak bude kolektívna výroba uskutočňovaná celou spoločnosťou aztoho vyplývajúci nový rozvoj výroby bude potrebovať úplne iných ľudí aaj ich vytvorí. Spoločnú výrobu nemôžu uskutočňovať ľudia, ako sú dnešní, zktorých každý je podriadený jednému výrobnému odvetviu, je knemu pripútaný, je ním vykorisťovaný, zktorých každý rozvinul iba jednu svoju vlohu na úkor všetkých ostatných apozná len jedno odvetvie alebo len vetvu odvetvia celkovej výroby. Dnešný priemysel potrebuje takýchto ľudí čoraz menej. Priemysel spravovaný kolektívne aplánovito celou spoločnosťou priam predpokladá ľudí, ktorých vlohy sú všestranne rozvinuté, ktorí sú schopní získať prehľad nad celým systémom výroby. Deľba práce, ktorú už teraz podkopali stroje aktorá zjedného človeka robí roľníka, zdruhého obuvníka, ztretieho továrenského robotníka, zo štvrtého burzového špekulanta, teda úplne zmizne. Výchova umožní mladým ľuďom oboznámiť sa rýchlo scelým systémom výroby, prejsť rad-radom zjedného výrobného odvetvia do druhého, podľa toho, ako ich ktomu vedú potreby spoločnosti alebo ich vlastné sklony. Výchova ich teda pozbaví charakteru jednostrannosti, ktorý terajšia deľba práce vtláča každému jednotlivcovi. Komunisticky organizovaná spoločnosť dá takto svojím členom príležitosť, aby svoje všestranne rozvinuté vlohy všestranne uplatňovali. Tým však nevyhnutne zmiznú aj rozličné triedy. Komunisticky organizovaná spoločnosť je teda jednak nezlučiteľná sjestvovaním tried, jednak samo vytvorenie tejto spoločnosti poskytne prostriedky na odstránenie triednych rozdielov.

Ztoho vyplýva, že zmizne tiež protiklad medzi mestom adedinou. Vykonávanie prác vpoľnohospodárstve apriemysle tými istými ľuďmi namiesto dvoma rôznymi triedami je už zcelkom materiálnych príčin nevyhnutnou podmienkou komunistického združovania. Roztrúsenosť poľnohospodárskeho obyvateľstva na vidieku popri koncentrácii priemyselného obyvateľstva vo veľkých mestách je stav, ktorý vyhovuje už iba nevyvinutému poľnohospodárstvu apriemyslu; je to prekážka akéhokoľvek ďalšieho vývoja, ktorá sa už teraz stáva veľmi citeľnou.

Všeobecné združovanie všetkých členov spoločnosti na spoločné aplánovité využívanie výrobných síl, rozšírenie výroby do takej miery, že uspokojí potreby všetkých, koniec stavu, keď sa potreby jedných uspokojujú na úkor druhých, úplné odstránenie tried atriednych protikladov, všestranné rozvíjanie schopností všetkých členov spoločnosti odstránením doterajšej deľby práce, priemyselnou výchovou, striedaním činností, účasťou všetkých na užívaní statkov vytvorených všetkými, splynutie mesta adediny – to sú hlavné výsledky odstránenia súkromného vlastníctva.

 

21. otázka: Aký vplyv bude mať komunistické spoločenské zriadenie na rodinu?

Odpoveď : Jeho zásluhou sa stane vzťah medzi obidvoma pohlaviami čisto súkromným vzťahom, ktorý sa týka len zúčastnených osôb ado ktorého sa spoločnosť nemá čo miešať. Dokáže to, lebo odstráni súkromné vlastníctvo adeti bude vychovávať kolektívne, čím zničí obidve základne doterajšieho manželstva, podmienené súkromným vlastníctvom, totiž závislosť ženy od muža azávislosť detí od rodičov. Vtom je aj odpoveď na horekovanie moralistických filistrov nad tým, že ženy budú vkomunizme spoločné. Spoločenstvo žien je vzťah, ktorý je vlastný buržoáznej spoločnosti aje dnes úplne realizovaný vprostitúcii. Prostitúcia má však svoj základ vsúkromnom vlastníctve asním aj zanikne. Komunistická organizácia teda nielenže nezavedie spoločenstvo žien, ale naopak, odstráni ho.

 

22. otázka: Aký postoj zaujme komunistická organizácia kjestvujúcim národnostiam?

- ostáva.(91)

 

23. otázka: Aký postoj zaujme kjestvujúcim náboženstvám?

- ostáva.

 

24. otázka: Včom sa líšia komunisti od socialistov?

Odpoveď: Takzvaní socialisti sa delia na tri triedy.

Prvá trieda sa skladá zprívržencov feudálnej apatriarchálnej spoločnosti, ktorú zničil aešte denne ničí veľký priemysel, svetový obchod animi vytvorená buržoázna spoločnosť. Táto trieda vyvodzuje znešvárov terajšej spoločnosti záver, že treba obnoviť feudálnu apatriarchálnu spoločnosť, lebo vnej neboli takéto nešváry. Všetky jej návrhy smerujú priamo či nepriamo k tomuto cieľu. Komunisti však jednako budú stále energicky útočiť na túto triedu reakčných socialistov, hoci predstiera súcit aroní horúce slzy nad biedou proletariátu, pretože

1. sa usiluje oniečo úplne nemožné,

2. sa snaží obnoviť nadvládu aristokracie, cechových majstrov amajiteľov manufaktúr sich družinou absolútnych či feudálnych kráľov, úradníkov, vojakov afarárov; obnoviť spoločnosť, ktorá síce nepoznala neporiadky terajšej spoločnosti, zato však mala aspoň toľko iných nedostatkov aneposkytovala ani výhľady na oslobodenie utláčaných robotníkov komunistickou organizáciou,

3. zakaždým, keď sa proletariát stane revolučným akomunistickým, prezrádza svoje skutočné zámery ahneď sa spája sburžoáziou proti proletárom.

Druha trieda sa skladá zprívržencov terajšej spoločnosti, uktorých nedostatky, nevyhnutne vyplývajúce zdnešnej spoločnosti, vyvolali obavy ojej ďalšiu existenciu. Usilujú sa preto zachovať terajšiu spoločnosť, ale odstrániť sňou spojené nedostatky. Vzáujme toho jedni navrhujú púhe dobročinné opatrenia, druhí veľkolepé reformné systémy, ktorými pod zámienkou znovu organizovania spoločnosti chcú zachovať základy terajšej spoločnosti, atým, aj terajšiu spoločnosť. Aj proti týmto buržoáznym socialistom budú musieť komunisti stále bojovať, pretože pomáhajú nepriateľom komunistov abránia práve tú spoločnosť, ktorú chcú komunisti zvrhnúť.

Napokon tretia trieda sa skladá zdemokratických socialistov, ktorí chcú tak ako komunisti uskutočniť časť opatrení, uvedených v (18.) otázke, nie však ako prostriedok prechodu ku komunizmu, ale ako opatrenia, ktoré stačia na odstránenie biedy, ako aj nedostatkov terajšej spoločnosti. Týmito demokratickými socialistami sú alebo proletári, ktorí si vdostatočnej miere ešte neujasnili podmienky oslobodenia svojej triedy, alebo predstavitelia maloburžoázie, triedy, ktorá až do vydobytia demokracie aznej plynúcich socialistických opatrení má vnejednom ohľade tie isté záujmy ako proletári. Komunisti sa preto budú musieť vo chvíľach akcie stýmito demokratickými socialistami dorozumieť avôbec podľa možnosti robiť snimi dočasne spoločnú politiku, pokiaľ títo socialisti nevstúpia do služieb vládnucej buržoázie anezaútočia na komunistov. Je jasné, že tento spoločný postup nevylučuje diskusiu odiferenciách, ktoré sú medzi nimi.

 

25. otázka: Aký je vzťah komunistov kostatným politickým stranám našich čias?

Odpoveď: Tento vzťah je vjednotlivých krajinách rôzny. – VAnglicku, vo Francúzsku avBelgicku, kde vládne buržoázia, majú komunisti zatiaľ ešte spoločné záujmy srozličnými demokratickými stranami, ato tým viac, čím väčšmi sa demokrati blížia kcieľu komunistov tým, že teraz všade presadzujú socialistické opatrenia, t. j. čím zreteľnejšie ajednoznačnejšie zastupujú záujmy proletariátu ačím viac sa opierajú oproletariát. VAnglicku napríklad sú chartisti, regrutujúci sa zrobotníkov, komunistom oveľa bližší ako demokratickí maloburžuji alebo takzvaní radikáli.

VAmerike, kde majú demokratickú ústavu, budú musieť komunisti držať so stranou, ktorá chce túto ústavu obrátiť proti buržoázii apoužiť ju vzáujme proletariátu, t. j. so zástancami národnej pozemkovej reformy.

Vo Švajčiarsku sú radikáli, aj keď doteraz tvoria ešte veľmi rôznorodú stranu, predsa len jediní, sktorými môžu komunisti spolupracovať, aztýchto radikálov sú zasa waadtlandskí aženevskí najvyspelejší.

Napokon vNemecku ešte nedošlo krozhodujúcemu boju medzi buržoáziou aabsolutistickou monarchiou. Keďže však komunisti nemôžu so svojím rozhodujúcim bojom proti buržoázii počítať skôr, než bude buržoázia vládnuť, je záujmom komunistov dopomôcť buržoázii čo najskôr kvláde, aby ju mohli čím skôr zasa zvrhnúť. Komunisti musia teda voči vládam vždy podporovať liberálnu buržoáziu avyvarovať sa len toho, aby neupadli do sebaklamu buržujov alebo neuverili ich zvodným uisteniam oblahodarných následkoch, ktoré by malo víťazstvo buržoázie pre proletariát. Jedine výhody, ktoré budú mať komunisti zvíťazstva buržoázie, sú tieto: 1. rozličné ústupky, ktoré uľahčia komunistom obhajobu, prediskutovanie arozširovanie ich zásad, atým zjednotenie proletariátu do pevne zomknutej, na boj pripravenej aorganizovanej triedy; a 2. istota, že deň, keď padnú absolutistické vlády, začne sa boj medzi buržujmi aproletármi. Od toho dňa bude stranícka politika komunistov tá istá ako vkrajinách, kde buržoázia vládne už teraz.

 

Napísané od konca októbra do novembra 1847.

K. Marx – F. Engels,Werke, Bd. 4, S. 363-380.

 
< Předch.   Další >
Partneři:
http://www.kscm.cz
http://www.sosstudent.cz
http://www.kubadnes.cz
18. světový festival mládeže a studentstva
http://www.klub-pohranici.cz/
Top of Page Powered by Mambo Open Source
© 2014 Komunistický svaz mládeže
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.