header

CookiesAccept

Upozornění: tato stránka používá cookies a podobné technologie.

Pokud nezměníte nastavení prohlížeče, souhlasíte s tím.

Rozumím

V Rusku budeme proti kapitalizmu bojovať rovnako, ako sme bojovali na Ukrajine

Oleg Andrejevič Solomachin (53) vedie štvrtý rok Krymský republikový výbor Komunistickej strany Ukrajiny. Vzhľadom k tomu, že KSU je na Ukrajine relevantnou politickou stranou zastúpenou v parlamente turbulentné udalosti posledných mesiacov zasiahli aj ju. Rovnako ako krymských komunistov snaha pripojiť sa k Rusku. Teraz stoja pred krymskými komunistami vedenými Olegom Solomachinom neľahké úlohy.

Oleg Andrejevič, ako ste sa vnímali fakt, že na Kryme sú ruskí vojaci?

Na Kryme bola zo začiatku panika, pretože ľuďom aké prvé zišlo na um, že parlament aj sídlo vlády obsadil Pravý sektor. Už sme boli presýtení informáciami o tom, čo sa deje na Ukrajine, videli sme všetok ten neporiadok. Ja som už okolo pol šiestej ráno vedel, že parlament je obsadený, ale že za tým nestojí Pravý sektor. Predpokladal som, že je to preventívne bezpečnostné opatrenie, takže žiadne násilné obsadenie. Skôr zmena stráží. Milíciu poslali domov s tým, že svoju prácu vykonali a dostali budovu pod kontrolu, aby sa jej, naopak, Pravý sektor nezmocnil. Obsadenie administratívnych centier a následne diktovanie podmienok je taktika pravicových radikálov. Tak tomu bolo v Chersone, Donecku a ďalších juhovýchodných mestách. A práve preto, keď sa vyjasnilo, kto má v Simferopoli tieto budovy pod kontrolou, tak sa obyvatelia upokojili. Ani keď bolo Simferopoľ uzavretý, tak nikto proti tomu nenamietal. Takže celkovo to vnímam ako pomoc pri ochrane našich ústavných práv.

Takže ľudia sa spočiatku zľakli, že ide o Pravý sektor. Existovala šanca, že sa na Kryme sformuje z miestnych obyvateľov organizácia Pravého sektoru?

Bavme sa otvorene. Pri tom, čo sa začalo diať od 23. februára bolo možno predpokladať, že krajne pravicové, ukrajinské nacionalistické sily boli zapojené do aktivít smerujúcich k destabilizácii situácie na Kryme. Už pred 23. februárom začali poškodzovať Leninove pamätníky po celom Kryme. Míting krymských Tatárov 23. februára, ktorý sa uskutočnil na tunajšom námestí Lenina bol budíček k tomu, že sa začína proces obsadzovania Krymu.

Na tomto mítingu Refat Čubarov (vodca Tatárskej menšiny pozn. red.) otvorene vyhlásil a zadal všetkým Krymčanom ultimátum, že:

  • do desiatich dní sa musia demontovať pamätníky Lenina na území celej autonómnej krymskej republiky
  • 50% všetkých orgánov moci musí byť dané pod kontrolu miestnemu tatárskemu obyvateľstvu
  • Krymská autonómna republika musí patriť krymským Tatárom

Bolo ešte niekoľko požiadaviek, no toto boli hlavné vyhlásenia smerujúce k tomu, že my budeme novými pánmi, príde nová vláda a musíte dodržiavať predovšetkým naše zákony. Na tomto mítingu sa zúčastnilo od 3 do 5 tisíc ľudí, no vyvolal vlnu nevôle.

24. februára sa v mestečku Zuja začal búrať pamätník Lenina. Obyvatelia sa začali búriť predpokladajúc, že za týmto vandalizmom stojí miestne tatárske obyvateľstvo a len-len, že nezačala tiecť krv, pretože krymskí Tatári za týmto činom nestáli. Boli za tým nacionalisti z Pravého sektoru, ktorí začali provokovať podobné incidenty.

26. februára zasadá krymský parlament, na základe zberu podpisov a iniciatív za rozšírenie právomocí Krymu atď. A práve tu sa po prvýkrát počas dvadsaťdvaročnej samostatnosti uskutočnili prvé zrážky medzi tatárskym a slovanským obyvateľstvom. No medzi krymskými Tatármi boli viditeľné radikálne naladené skupinky, ktoré vyprovokovali masové strety. Neboli to vyslovene bitky, ale skôr strety, ktoré potom vyvolali tlačenicu a v nej zahynuli dvaja ľudia. Neboli použité žiadne zbrane, len slzotvorný plyn, tyče, aj to zo strany spomínaných radikálnych skupín. Ale to bol už signál, že na Kryme je treba zaviesť mier.

To znamenalo, že kedykoľvek tu môže nová ukrajinská vláda nasadiť svoje vojská, alebo sem prídu ozbrojenci Pravého sektoru. Stále tu bol predpoklad, že poštvú tatárske obyvateľstvo, ktoré sa postaví na odpor, aj s pomocou "kozáčikov" z Pravého sektoru a začala by tu tiecť krv. A práve vtedy sa tu v noci z 27. na 28. objavili "dobrí zelení mužíčkovia", ktorí spočiatku zaujali také pozície, aby s pomocou skupín domobrany, ktoré sa tu začali formovať od 23. februára, zabránili obsadeniu administratívnych budov. Vďaka tomu sa v plnej miere podarilo stabilizovať situáciu.

Nebudem hovoriť, kto sú "dobrí zelení mužíčkovia", pretože nedisponujem takými informáciami, aby som to mohol potvrdiť na sto percent. Môžeme len predpokladať, že sú to naši bratia.

Aká bude nasledujúca činnosť krymských komunistov v prípade, že Krym sa stane súčasťou RF?

Existuje orgán ZKS-KSSZ (Zväz komunistických strán - Komunistická strana Sovietskeho zväzu - orgán koordinujúci aktivity komunistických strán v krajinách bývalého ZSSR pozn. red.), ktorý bude oficiálne riešiť ako odovzdať časť Komunistickej strany Ukrajiny Komunistickej strane Ruskej federácie. To nie je tak jednoduchá otázka - bavíme sa tu o živých ľuďoch, takáto situácia ešte nenastala. Táto otázka je momentálne v štádiu riešenia medzi Zjuganovom a Simonenkom. V prvom rade tomu treba dať nejakú právnu formu, pretože momentálne disponujeme aj nejakým majetkom, ktorý patrí Ústrednému výboru v Kyjeve a, samozrejme, stále sme členmi Komunistickej strany Ukrajiny.

Je jasné, že budeme udržiavať kontakt aj potom. Tak, ako po rozdelení Československa udržiavajú tesnú spoluprácu komunisti z Čiech a Slovenska, alebo napríklad slovenskí komunisti s našimi súdruhmi zo Zakarpatska. Všetci sme komunisti. No, isté obdobie bude prechodné. Nebude bolestivé, všetko bude prebiehať normálne, budeme meniť členské legitimácie a v konečnom dôsledku sa staneme plnoprávnymi členmi Komunistickej strany Ruskej federácie. No tomu bude predchádzať isté prechodné obdobie, počas ktorého usporiadame mimoriadnu konferenciu alebo niečo podobné.

A čo sa týka vzťahu k obyvateľstvu? Ako sa zmenia úlohy komunistov Krymu po referende?

Skončí sa poreferendová eufória a prídu normálne dni. Žiadne vybudovanie krajších zajtrajškov na počkanie. Bude to ťažký prechodný proces. Poviem to otvorene, ak Ukrajinou zmieta korupcia a kradnú sa milióny, tak v Rusku vládne korupcia tiež a kradnú sa miliardy. V Rusku je rovnaké rozdelenie sociálnych skupín, pracujúci sú rovnako vykorisťovaní ako na Ukrajine. Čiže naša tŕnistá cesta boja za lepší zajtrajšok ľudí bude pokračovať tak, ako tomu bolo doteraz na Ukrajine. Chápeme, že prechádzame z jednej kapitalistickej spoločnosti do druhej kapitalistickej spoločnosti, s tým rozdielom, že sa mení názov spoločnosti - z ukrajinskej spoločnosti na ruskú spoločnosť. Jediné, čo nás teší je fakt, že aj keď v Rusku fungujú radikálne skupiny tiež, Ruskom nezmieta fašizmus natoľko, ako Ukrajinou. A je strašné pre Európu, ktorá prešla pekelnými mukami druhej svetovej vojny, že jej politické špičky síce odsudzujú neonacizmus, fašizmus, no na druhej strane vyjadrujú plnú podporu nelegitímnej ukrajinskej vláde, v ktorej majú jednoznačnú prevahu sily odhodlané prepisovať históriu - historickú rolu sovietskeho vojaka, Veľkej vlasteneckej vojny. Ako vojak-osloboditeľ nie je vnímaný sovietsky vojak, ale vojak Ukrajinskej povstaleckej armády (banderovec pozn red.). Preto má vstup do Ruska plusy aj mínusy a na druhej strane bojovať proti kapitalizmu budeme musieť rovnako ako na Ukrajine.

Ako vidíte ďalší osud Ukrajiny?

To je teraz veľmi háklivá téma, aj pre nás. Medzinárodné spoločenstvo sa musí zamyslieť, pretože Krym je precedens a začiatok podobných procesov. No podľa mňa sa nezamyslí, lebo sme svedkami prerozdeľovania trhov, území a Ukrajina je len jedna z kariet v hre oligarchov o svetové bohatstvo. Vidíte, čo sa deje na Ukrajine v týchto dňoch - vraždy, nezákonnosť, ale nikto na to nepoukazuje.

Nedávno sa vrátili moji príbuzní zo západnej Ukrajiny a opísali mi tamojšie nálady. Ešte pred dvomi týždňami mali miestni veľké nádeje, no teraz mojim príbuzným povedali, že začínajú Krymčanom závidieť. Situácia na Západe sa zhoršuje - nemajú milíciu, nemajú nad sebou žiadnu legitímnu zákonnú moc, panuje tam nezákonnosť. A tento stav nahráva scenáru, kedy sa Ukrajina rozpadne na malé kniežatstvá. Zakarpatsko môže odísť buď k Maďarsku alebo k Slovensku, k Poľsku Ľvovská alebo Ternopoľská oblasť, Moldavsko si môže odtrhnúť časť Besarábie. Chápete, pomaličky sa môže začať prerozdeľovanie ukrajinských území.

Pán Jaceňuk bude teraz v Bruseli využívať všetko preto, aby sa udržal pri moci, aj keď doma ju už nemá pod kontrolou. Bude si brať úvery s astronomickými úrokmi, len preto, aby dokázal, že má moc pod kontrolou. Ale už teraz vidíme, že sa rúca prakticky celý sociálny systém, už za Janukovyča veľmi chabý. Napríklad v škôlkach už chýbajú potraviny. Teraz chcú zakázať komunistickú stranu a vo všeobecnosti chcú zakázať ostatné strany, aby boli jediní, kto bude vládnuť v celej krajine, no oni nevládnu. Vládne Majdan.

Nechcem byť zlým prorokom, no súčasná politika smeruje k tomu, že Ukrajina viac nebude existovať. Jednoducho ju roztrhajú na kúsky, pretože príde depresia, default. A je treba niečo vyrábať, predávať a náš trh je v Rusku. Aj Rusko bude samozrejme stratové, no Ukrajina stratí všetko. Rusko sa ako veľmoc otrasie, no Ukrajina sa neotrasie. Európa zatiaľ ani raz neprisľúbila, že poskytne Ukrajine svoje trhy, pomôže postaviť výrobu na nohy - pre nich to nie je výhodné, neotvoria hranice pre ukrajinské výrobky. Nie, ich cieľ je iný, zničiť Ukrajinu.

Takže ste presvedčený o tom, že Ukrajina bude rozdelená?

Ukrajinu môže zachrániť len možnosť, ktorú ponúkajú komunisti - federalizácia. Pokiaľ sa neuskutoční federalizácia, Ukrajinu jednoducho roztrhajú.

Myslíte si, že všetky tieto udalosti mohli prejsť aj pokojnejšou cestou? Bola aj druhá alternatíva?

Jedna alternatíva bola ponúknutá ešte pred rokom. Keď sme navrhli uskutočniť celoukrajinské referendum o vstúpení  krajiny do colnej Únie. To by bola najcivilizovanejšia cesta. Nech ľudia rozhodnú, kam chcú nasmerovať svoju krajinu - či do Colnej únie alebo do Európskej únie. No vtedy sa vládnuca strana spolu s opozíciou zjednotili a referendum nechceli pripustiť. Pretože ho navrhovali komunisti. Keď niečo navrhujú komunisti, tak automaticky to je utópia. Utópia v čom? Utópia v lepšom živote? Utópia vo vyhnutí sa krviprelievaniu? Tak tu majú výsledok, keď nechceli počúvať komunistov a ľud. Nechceli sme navrhnúť nič zlé, ak si to niekto myslel, mohli sme to prediskutovať, ale nikto nechcel počúvať, pretože oligarchom to nevyhovovalo. A vidíme, že pri moci sú opäť strany, za ktorými stoja oligarchovia a tí, ktorí financovali Majdan budú teraz vládnuť Ukrajine.


Rozhovor viedol

Artur Bekmatov

Zdroj: Webové stránky Komunistické strany slovenska (kss.sk)

Partneři:
partneri-kscm
partneri-sckp
partneri-sos
partneri-wdfy
partneri-solidnet
partneri-ceske-mirove-hnutípartneri-festival
partneri-kcp

 partneri-stripkyzesveta

©  Komunistický svaz mládeže

Licence Creative Commons
Toto dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte komerčně 4.0 Mezinárodní License .